Nemecké ostrovy Hallingen si more 30x do roka berie späť

Frízske ostrovy sa tiahnu paralelne s pobrežím severného Holandska, Nemecka a juhozápadného Dánska. Nízke ostrovy sú piesočnaté a ílovité, a tak morské prúdy a búrky neraz z pevniny ukroja, alebo, naopak, vznikne niekde inde nový nános piesočného sedimentu. Súostrovie sa delí na Západofrízske, Východofrízske a Severofrízske ostrovy.

Za tie posledné sa väčšinou považujú nemecké ostrovy, ktoré boli historicky osídlené germánskym národom Frízov. Ich súčasťou sú je aj desať ostrovov Halligen, ktoré sú chvíľu pevninou a chvíľu zasa morom. Ich názov pochádza z keltského „hal“, čo znamená „soľ", lebo až tridsaťkrát za rok zasiahnu oblasť búrky s ohromnými vlnami a drobné ostrovčeky zaplaví slaná voda.

Napriek tomu, že ostrovy Helligen niekoľkokrát do roka v podstate zmiznú z povrchu zemského, majú svojich stálych obyvateľov. Ich nádherné domy stoja na meter vysokých umelo vytvorených návršiach (tzv. warftoch) a niektoré chránia aj hrádze.

Na najväčšom ostrove Langeneß (956 ha) je 16 warftov, kde žije asi 110 ľudí, na najmenšom Süderoogu (60 ha) je len 1 warft s dvomi obyvateľmi. Dokopy má svoj domov na ostrovoch Helligen takmer 200 ľudí, ktorých živí najmä turizmus, ochrana pobrežia a chov dobytka.

Rovnako silný ako búrky a záplavy je na ostrovoch aj odliv, ktorý odkryje aj niekoľko kilometrov pobrežia a rozsiahle plochy bažín. Vtedy sem prichádzajú státisíce vtákov a tuleňov, až 200 živočíšnych druhov by ste dokonca inde na svete ani nenašli. Počas odlivu sú ostrovčeky dostupné aj z pevniny, prílev ich však od civilizácie opäť odreže.