Najznámejším nemeckým ostrovom je Sylt, ktorý svojimi dlhými piesočnými plážami láka k Severnému moru množstvo dovolenkárov z domova i zo zahraničia. Ten je síce jednoznačne najnavštevovanejším a najväčším zo Severofrízskych ostrovov, oveľa väčšiu raritu však nájdeme kúsok od neho.
Frízske ostrovy sa tiahnu paralelne s pobrežím severného Holandska, Nemecka a juhozápadného Dánska. Nízke ostrovy sú piesočnaté a ílovité, a tak morské prúdy a búrky neraz z pevniny ukroja, alebo, naopak, vznikne niekde inde nový nános piesočného sedimentu. Súostrovie sa delí na Západofrízske, Východofrízske a Severofrízske ostrovy.
Za tie posledné sa väčšinou považujú nemecké ostrovy, ktoré boli historicky osídlené germánskym národom Frízov. Ich súčasťou sú je aj desať ostrovov Halligen, ktoré sú chvíľu pevninou a chvíľu zasa morom. Ich názov pochádza z keltského „hal“, čo znamená „soľ", lebo až tridsaťkrát za rok zasiahnu oblasť búrky s ohromnými vlnami a drobné ostrovčeky zaplaví slaná voda.
Napriek tomu, že ostrovy Helligen niekoľkokrát do roka v podstate zmiznú z povrchu zemského, majú svojich stálych obyvateľov. Ich nádherné domy stoja na meter vysokých umelo vytvorených návršiach (tzv. warftoch) a niektoré chránia aj hrádze.
Na najväčšom ostrove Langeneß (956 ha) je 16 warftov, kde žije asi 110 ľudí, na najmenšom Süderoogu (60 ha) je len 1 warft s dvomi obyvateľmi. Dokopy má svoj domov na ostrovoch Helligen takmer 200 ľudí, ktorých živí najmä turizmus, ochrana pobrežia a chov dobytka.
Rovnako silný ako búrky a záplavy je na ostrovoch aj odliv, ktorý odkryje aj niekoľko kilometrov pobrežia a rozsiahle plochy bažín. Vtedy sem prichádzajú státisíce vtákov a tuleňov, až 200 živočíšnych druhov by ste dokonca inde na svete ani nenašli. Počas odlivu sú ostrovčeky dostupné aj z pevniny, prílev ich však od civilizácie opäť odreže.
