Dvojtýždňové pobaltské dobrodružstvo: 2. Folklór a báje Litvy

 

Kuršskú kosu sme navštívili aj počas návštevy Kaliningradu, o ktorej sme písali minulý týždeň. Kúsok za ruskými hranicami sa nachádza litovská časť Kuršskej kosy, v rámci ktorej môžete pozorovať obrovské piesočnaté duny, ktoré sa ťahajú až do výšky 12 metrov. Za návštevu určite stoja aj malé rozkošné mestečká v okrese Neringa - Nida, Preila, Smyltiné.

Pozrite sa, koľko zaplatíte za ubytovanie v Litve.

Alebo sa môžete prejsť po takzvanej „Hore čarodejníc“, po litovsky nazývanej Raganu Kalnas. Na tejto čarovnej hore je približne 80 drevených sôch a totemov rôznych magických bytostí, ktoré sú verným dôkazom silného vplyvu pohanstva a pobaltskej mytológie na území Litvy. V predkresťanskej Litve bola mytológia súčasťou polyteistického náboženstva a po christianizácii sa prvky litovskej, resp. pobaltskej mytológie zachovali v tradíciách, zvykoch či folklóre.

Ďalšou zaujímavosťou je tajomný „Vrch krížov“ severne od mestečka Šiauliai. Za týmto strašidelným a morbídnym miestom sa však skrýva naozaj dôležitá symbolika. Kríže predstavujú protest a symbol odporu litovských veriacich proti socialistickému režimu Sovietskeho zväzu, ktorého súčasťou bola aj Litva.

Zbierka sa v minulosti stretla s nesúhlasom zo strany vlády a preto bola niekoľkokrát zrovnaná so zemou. Je veľmi ťažké odhadnúť, koľko je vlastne všetkých krížov dokopy. Zdroje uvádzajú od 50.000  do 100.000, a to rôznych tvarov, veľkostí či materiálov. Návštevu odporúčame skoro ráno alebo počas západu slnka, čo tomuto neobyčajnému miestu dotvára osobitú atmosféru.

Historickým a kultúrnym centrom Litvy je Kaunas. V Kaunase môžete obdivovať pozostatky gotického hradu z 13. storočia, navštíviť kláštor Pažaislis alebo tzv. Deviatu pevnosť. Na tomto mieste stál kedysi nacistický koncentračný tábor a väzenie pre židov či zajatých sovietskych vojakov. V súčasnosti tu funguje múzeum a veľký socialistický pamätník, postavený na počesť všetkým obetiam masového vyvražďovania.

Približne 20 km od Kaunasu sa nachádza múzeum tradičnej litovskej architektúry Rumšiškés. Skanzen s rozlohou 175 hektárov má v areáli okolo 140 budov z 18. až 19. storočia, vrátane domčekov, stodôl, sýpok, stajní či mlynov s unikátnym interiérom, starým litovským nábytkom, dielňami a dekoráciami.

Hlavné mesto Vilnius sa nazýva aj „mestom baroka“, pretože v ňom nájdeme množstvo stavieb z tohto obdobia. Metropola Litvy bola založená litovským veľkokniežaťom Gediminasom, ktorému sa prisnil sen o železnom vlkovi na kopci. V meste sa nachádza Gediminasov hrad, ktorý bol postavený v 13. storočí, ale takisto aj Gediminasovo námestie s jeho sochou.

Okrem majestátnych katedrál, kostolov či chrámov je súčasťou Vilniusu aj bývalá bohémska štvrť Užupis. „Litovský Montmartre“, ako sa často nazýva, bolo pôvodne židovské geto, kam sa po holokauste nasťahovali voľnomyšlienkárski umelci, hudobníci, prostitútky či bezdomovci. Dnes sa z približne 6000 obyvateľov umeleckej činnosti venuje iba 1000, avšak bohémska atmosféra v tejto štvrti pretrvala dodnes. V roku 1997 tu bola vyhlásená Republika Užupis s vlastnou vlajkou, neoficiálnou menou, prezidentom či ústavou, ktorá napríklad dáva každému psovi právo byť psom či každému človeku právo plakať, byť šťastný aj nešťastný.

Necelých 30 kilometrov od Vilniusu sa nachádza najnavštevovanejší hrad Litvy, Trakai, postavený na ostrovčeku uprostred jazera. V areáli môžete navštíviť múzeum, plaviť sa na loďkách alebo si naplánovať výlet v čase festivalov.

Poslednou nevšednou zastávkou je Grütas Park neďaleko poľsko-bieloruských hraníc pri dedinke Druskininkai. Pod týmto názvom sa skrýva obrovský park sôch zo socialistickej éry, ktoré po páde ZSSR vykúpil majiteľ parku a vybudoval tento zábavno-edukačný park. Expozícia ponúka 86 sôch a búst, ktoré sú rozdelené do rôznych okruhov, ako napríklad Totalitný, Sovietsky, Červený a podobne. Popri prechádzke medzi jednotlivými sochami hrá z reproduktorov sovietska hudba. Okrem toho tu nájdeme aj detské ihrisko, kaviareň a mini zoo s množstvom vtákov či medveďmi.

Gastronomický tip: Šaltibarščiai je v letnom období skvelou alternatívou k bežným horúcim polievkam. Ide o takzvaný „studený boršč“, ktorý pravdepodobne pochádza z Litovského veľkovojvodstva (územie súčasnej Litvy a Bieloruska) a dodnes je súčasťou kulinárskych tradícií týchto národov. Polievka má vďaka cvikle a smotane výraznú ružovú až purpurovú farbu, podáva sa posypaná čerstvým kôprom a s pečenými zemiakmi.

 

Autor: © Zoznam/Beáta Hajduová

Zdieľať článok na Facebooku