Zlé dvojča Pompejí: Staroveké mesto nerestí pohltila voda

Mesto Baiae (alebo Baia) bolo v staroveku široko-ďaleko známe ako centrum frivolnosti, dekadencie a nemorálnosti, kde sa obyvatelia aj návštevníci oddávali plážovým večierkom a dlhým pitkám. Svoje meno dostalo po kormidelníkovi Oddyseovej lode Baiusovi, ktorý bol údajne pochovaný niekde v okolí. Pôvodne snáď malo slúžiť ako prístav pre starovekú grécku kolóniu Cumae, stalo sa však prominentným rekreačným letoviskom, ktoré plnilo rozmary bohatej a mocnej rímskej elity. Vily si tu vybudovali Gaius Iulius Caesar, Augustus, Cicero i cisár Nero.

Vďaka vulkanickému podložiu na tomto mieste vyvieralo viacero horúcich liečivých prameňov, a tak bolo jednoduché vybudovať tu kúpele. Tie však kedysi ľudia nevyhľadávali len kvôli regenerácii, ale aj dôležitým stretnutiam. Návštevníci sa tu zoznamovali, komunikovali so svojimi rovesníkmi a rozoberali, ako sa kto oblieka, čo jedáva alebo ako trávi voľný čas. Vedomie tejto voyeuristickej záľuby ovplyvnilo aj architektúru a miestni podnikatelia stavali budovy tak, aby vzájomnú interakciu návštevníkov uľahčili. Dôležitá bola aj perfektná práca so svetlom, ktoré zaplavovalo budovy, použitie mramoru, inštalácia umeleckých diel a celková atmosféru krásy a luxusu, ktorá návštevníkov obklopovala.

Presne to isté však bolo tiež množstvu ľudí tŕňom v oku. „Baiae je miesto, ktorému sa treba vyhnúť, pretože hoci ponúka určité výhody, stalo sa výhradným letoviskom luxusu,“ napísal napríklad Seneca mladší. Čo autora trápilo najviac? Opilci potulujúci sa po pláži, plachtenie za hlasného spevu, orchestre, tajné schôdzky milencov za denného svetla, klebety a absencia dôstojnosti. Ženy boli tejto kritike samozrejme vystavované častejšie než muži. Príkladom je istá bohatá rímska šľachtičná Clodia, ktorá bola povestná uvoľneným životným štýlom. Financovala politické kampane svojho brata, prijímala mnoho návštevníkov a stretávala sa aj so ženatými mužmi. Cicero ju popisuje ako ženu uvoľnených mravov, ktorá svoje hriechy nijako netajila: „Clodia bola žena, ktorá je dostupná všetkým.“

V Baiae si, skrátka, užívali mnohí. Dobré čas však netrvali dlho a po štvrtom storočí popularita letoviska postupne klesala. Veľkú ranu mu uštedril pád Rímskej ríše v roku 476 a následné vojny a nájazdy. Úspech akéhokoľvek odvetvia totiž závisí na stabilnej vláde a zárukách osobnej bezpečnosti. Niet preto divu, že storočia nepokojov spôsobili postupný pokles počtu návštevníkov. Osudnou sa však Baiae stala až sopečná činnosť. Vplyvom pohybu tektonických dosiek hladina vody stúpala a dolnú časť mesta pohltil záliv.

Až neskorší archeologický výskum objavil mnoho obdivuhodných stavieb, ktorými sa kúpeľné letovisko kedysi pýšilo. Návštevníci podmorského múzea si dnes môžu ruiny mesta prehliadnuť počas plavby na člnoch so skleneným dnom, pri šnorchlovaní alebo potápačských ponoroch. Tajomstvá, ktoré zatopené mesto ukrýva, sú stále natoľko fascinujúce, že sa nimi celé roky zaoberajú aj morskí archeológovi. Stali sa tiež základom pre jednu z častí štvrtej rady dokumentárnej série Zničená minulosť vysielaného na programe Discovery Channel.

Autor: © Zoznam/ako