Sídlo rodiny Ceauşescu: Jarný palác odhaľuje tajomstvá jedného z najhorších diktátorov v dejinách

V tichej, stromami lemovanej ulici jednej z najbohatších štvrtí v Bukurešti stojí vila, ktorá láka tisícky návštevníkov. Celé štvrťstoročie v nej totiž prežil Nicolae Ceauşescu, jeho žena Elena aj synovia Valentin a Nicu a dcéra Zoia. V časoch, keď nemali mnohí Rumuni čo do úst vložiť a elektrinu mali k dispozícii len štyri – päť hodín denne, ich prezident si tu s rodinou užíval nesmierny luxus.

Hoci sa to prvý pohľad ani nezdá, palác na pozemku s rozlohou 14.000 metrov štvorcových má až osemdesiat miestností. Interiéru dominuje mramor, zlato a drevo - či už miestne ako dub, čerešňa a orech alebo exotické ako mahagón, ružové drevo, africká hruška či kanadská čerešňa.

Steny sú potiahnuté hodvábom a zdobia ich aj ručne tkané tapisérie a maľby uznávaných, prevažne rumunských umelcov (Octav Băncilă, Camil Ressu, Rudolf Cumpăna, Dumitru Ghiață, George Baron Lowendal), ktoré sem pozvážali z bývalých kráľovských palácov po celej krajine. Z plafónov visia vzácne lustre a podlahy pokrývajú koberce, ktoré boli darom iránskeho šacha. Dnes majú hodnotu okolo 300.000 eur.

Elena Ceauşescu napokon samu seba vnímala ako akúsi kráľovnú. Súkromné izby svojej rodiny na poschodí zariadila podľa vzoru francúzskych a anglických šľachtických sídiel. Jediná dcéra Zoia mala napríklad rovnakú izbu ako kráľovná Mária Antoinetta vo Versailles.

Rovnako prepychové boli aj spoločné oddychové priestory. Napríklad zlatá kúpeľňa, sauna, spa či  plaváreň so stenami zdobenými mozaikami, ktoré vznikali celé dva roky. Alebo súkromné kino, kde diktátor spolu s hosťami sledoval westerny a iné filmy či seriály zo Západu, ku ktorým patril aj jeho obľúbený Kojak. Záhradou sa zatiaľ rozliehal hlas pávov...

Palatul Primăverii bol vybudovaný polovici 60. rokov, keď sa Ceauşescu dostal k moci. Vznikol presne podľa jeho predstáv, predsa však bol ešte v rokoch 1970 až 1972 zväčšený podľa architektonického návrhu Arona Grimberg-Solariho (* 1928).

Ceauşescovci v Jarnom paláci žili až do svojej smrti v roku 1989. Keď po ich poprave vtrhli demonštranti do rezidencie na Bulevardul Primăverii 50, údivom sa im nezavreli ústa. Ani len netušili, že v dobe, keď celá krajina strádala, jej vodca žil v takomto prepychu.

Napriek tomu odložili emócie bokom a na rozdiel od mnohých iných budov nebola Jarná vila vystavená rabovaniu. Rumuni sa zrejme domnievali, že sa do nej neskôr presťahuje nový prezident, preto ju v období po revolúcii strážili ozbrojení vojaci. Hoci niektoré veci (napríklad vzácne dary od návštev zo zahraničia, predovšetkým afrických diktátorov) z budovy zmizli, väčšina zariadenia vrátane osobných predmetov jej obyvateľov zostala na svojom pôvodnom mieste.

A tak keď po neúspešnom pokuse o jeho predaj otvorili v roku 2016 Jarný palác pre verejnosť, šatníky boli stále plné Eleniných kožuchov a pyžamá prezidentského páru ešte stále ležali starostlivo poskladané na posteli.

Aj vďaka takýmto drobnostiam láka sídlo Ceauşescovcov okolo 500 návštevníkov denne. Tí tu totiž môžu do detailov spoznať nielen spôsob, akým sa rumunský vodca rád prezentoval pred ostatnými, ale aj bežné ľudské radosti či hriechy, ktoré obvykle zostávajú za zavretými dvermi.

Autor: © Zoznam/ako