Villa Pisani – dóžov palác na skok od Benátok ukrýva obrovské bludisko aj záchod Napoleona

 

Oddychové sídlo benátskeho dóžu

Kanál Brenta je čarovný vodný tok, pri ktorom si bohatí obyvatelia Benátok v minulosti stavali svoje víkendové sídla. Najznámejším z nich je Villa Pisani (známa tiež ako „Národná“), ktorú si dal v druhej polovici 18. storočia vybudovať samotný dóža. Dnes je právom považovaná za kráľovnú všetkých víl na Brentskej riviére (Riviera del Brenta).

Rod Pisani di Santo Stefano zbohatol v 14. storočí vďaka obchodovaniu a prenájmu pozemkov a jej členovia neskôr zastávali významné posty v Benátskej republike. Najväčší úspech zaznamenal Andrea Pisani Alvise (1664-1741), veľvyslanec na dvore Ľudovíta XIV. (Kráľa Slnko), ktorý sa stal dokonca krstným otcom jeho syna.

Po návrate do Benátok bol Alvise Pisani v roku 1735 vymenovaný za stoštrnásteho dóžu a rozhodol sa, že si nechá v Stra na Brentskej riviére postaviť reprezentatívne sídlo, ktoré by zodpovedalo jeho funkcii. Po dokončení preto ukrývalo za honosnou fasádou dve vnútorné nádvoria a symbolicky presne 114 miestností.

 

Vzácne návštevy

Majiteľom však baroková vila veľa šťastia nepriniesla, 14. mája 1797 obsadil Benátky Napoleon Bonaparte a o päť mesiacov neskôr odovzdal väčšinu územia pod zvrchovanosť rakúskych Habsburgovcov. To znamenalo koniec Benátskej republiky a s ním aj tvrdý pád Pisanovcov. Členovia rodu navyše podľahli hazardným hrám, a tak boli kvôli obrovským dlhom nútení svou nádhernú vilu predať.

Novým majiteľom sa 11. januára 1807 nestal nik iný ako sám francúzsky cisár Bonaparte, ktorý za reprezentatívnu budovu spolu s rozľahlým parkom zaplatil 1.901.000 benátskych lír. V sídle sa usadil jeho nevlastný syn Eugène Beauharnais (syn Joséphine), ktorého Napoleon ako taliansky kráľ menoval svojim vicekráľom. Ten v interiéri aj v záhradách nariadil niekoľko významných zmien.

Bitka pri Waterloo 1814 však zmenila mapu Európy a ovplyvnila aj osud Villy Pisani. Jej novými majiteľmi sa stali Habsburgovci, ktorí ju prestavali na prázdninové sídlo pre európsku aristokraciu. Svoje voľné dni tu trávila najmä Mária Anna Savojská, manželka rakúskeho cisára Ferdinanda I. Vilu na riviére na jej pozvanie navštívil aj španielsky kráľ Karol IV. (1815), ruský cár Alexander I. (1822), neapolský kráľ Ferdinand II. (1837) či grécky kráľ Otto (1837).

Opulentné zábavy aristokratov skončili až v roku 1866, keď sa vila stala majetkom novovzniknutej Talianskej republiky. Aj potom ju však navštevovali známe osobnosti. Nocoval tu skladateľ Richard Wagner či básnik Gabriele D’Annunzio, ktorý sem umiestnil časť svojho románu Plameň života. V roku 1934 prešiel palác čiastočnou rekonštrukciou a stal sa miestom prvého stretnutia Adolfa Hitlera s Benitom Mussolinim.

 

Postele panovníkov

Dnes sa môžete v ich stopách prejsť aj vy, od roku 1947 je vo Ville Pisani zriadené múzeum. V tridsiatke miestností môžete vidieť kolekciu nábytku, tapisérií a malieb vrátane vzácnej stropnej fresky „Sláva rodiny Pisaniovcov“ od Giambattistu Tiepola, najväčšieho talianskeho maliara 18. storočia, ktorá sa nachádza v tanečnej sále. Najväčšiu pozornosť ale pútajú miestnosti spojené s významnými osobnosťami.

Dve z nich (tzv. Savojské) sú venované prvému talianskemu kráľovi Viktorovi Emanuelovi II. a  Rose Vercellane, grófke z Mirafiori, ktorá sa ako 14-ročná stala jeho milenkou a neskôr aj manželkou. Návštevníci tu uvidia pôvodný čerešňový nábytok z 19. storočia aj kópiu slávny ružových saténových šiat, ktoré mala Rosa oblečené na jednej z mála spoločných fotografií s kráľom.

Nemenej zaujímavý je apartmán Napoleona Bonaparteho, ktorý v ňom nocoval v roku 1807. Je zariadený nábytkom z cisárskeho obdobia vyrobeným špeciálne pre vilu, ktorému dominuje masívna posteľ s baldachýnom. Ešte väčší luxus ale ukrýva neveľká miestnosť vedľa – Napoleonova kúpeľňa, kde mal cisár k dispozícii na tú dobu naozaj nevídaný komfort v podobe zahĺbenej vane, záchodu či umývadla s kohútikmi.

 

Rozľahlý park s prekvapeniami

Súčasťou prehliadky Villy Pisani je aj rozľahlý park, kde sa nachádza niekoľko ďalších zaujímavých stavieb podľa návrhov architekta Girolama Fringimelicu. Priamo oproti palácu stojí honosná budova, ktorú by ste si ľahko pomýlili s menším zámočkom. V skutočnosti v nej ale boli ustajnené kone a za dlhých letných dní sa tam konali aj večierky.

Dlhé obdĺžnikové umelé jazierko pred stajňami rozdeľuje zámocké záhrady na dve časti – les s prirodzeným charakterom a dokonale upravený park. V ňom sa môžete túlať po chodníkoch lemovaných sochami, obdivovať kvety, alebo sa ukryť pred horúcim slnkom v chodbe z rastlín.

Zaujímavé je aj divadelné javisko, veže, vstupné brány, oranžéria s citrusmi či „casa dei Freschi“, teda ľadovňa, ktorá slúžila na uskladnenie potravín. Umelý kopec pod ňou je dutý a keď v zime voda v priekope zamrzla, nasekaný ľad prepravili tunelom dovnútra, aby počas celého roka chladil jedlo a nápoje.

Najväčšej pozornosti sa ale odjakživa teší bludisko zo živého plota, ktoré patrí k najväčším v Európe. V „labyrinte lásky“, ako ho prezývajú, kedysi zablúdil aj Napoleon. Aj on patrí k dôvodom, prečo bol park Villy Pisani v roku 2008 vyhlásený za„najkrajší v Taliansku“.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku