Rekordný park Wilhelmshöhe: Herkules stráži systém vodopádov a kaskád

 

„Vybudujem zámocký park, ktorému sa žiadny iný na svete nevyrovná!“ zmyslí si Karol I. Hesensko-Kasselský (1654–1730). Obdivuje taliansku barokovú záhradnú architektúru, a tak si v roku 1701 povolá na pomoc staviteľa Giovanniho Fancesca Guerniera (asi 1665-1745). Rímsky rodák postaví na vrchole kopca takzvaný Oktogon s obrovskou sochou Herkula. Do svahu pod touto dominantou vrchnej časti parku potom umiestni cez 100 metrov dlhý systém kaskád, z ktorých sa voda rozbieha kanálmi a cez vodopády do mnohých strán. Jej púť, na ktorej prekonáva prevýšenie 240 metrov, skončí neďaleko bývalého kláštora Weissenstein, vzdialeného od Oktogonu približne 1500 metrov. Zleje sa do rybníka, kde pod prirodzeným tlakom tryská z Veľkej fontány do výšky cez 50 metrov!

 

Drahá zábava

Guernierovu veľkolepú „vodnú show“ hesenská šľachta prvýkrát obdivuje v roku 1714. Landgróf Karol I. sa však ojedinelou atrakciou chváli len pri sviatkoch a najrôznejších oslavách. Je totiž nesmierne náročná na vodu, ktorá sa zhromažďuje v nádrži kúsok nad Oktogonom. Jedno dychberúce „predstavenie“ si vyžiada niekoľko sto tisíc hektolitrov drahocennej tekutiny! Najúžasnejšie na celé divadlo je to, že sa voda valí cez kaskády aj koryty celkom pomaly. Pozvaní hostia tak môžu sledovať jej „čelo“, zatiaľ čo voľným krokom schádzajú z kopca dole.

 

Rekordná veľkosť

Po smrti Karola I. sa park Wilhelmshöhe, ako sa dielo nazýva, ďalej zvelebuje a rozširuje. Jeho nástupcovia doplnia vodnú atrakciu, dlhú približne 12 kilometrov, o množstvo zaujímavých prvkov. Panstvo sa môže prechádzať po Diablovom moste, snívať pri kaskádach Peneus alebo tajiť dych nad Steinhöferským vodopádom. Dnes má Wilhelmshöhe rozlohu 240 hektárov (Václavské námestie v Prahe zaberá plochu zhruba 4,5 hektára) a ako jeden z najväčších horských parkov na svete bol v roku 2013 zapísaný na zoznam UNESCO. Od jari do jesene sa tunajšia „vodná show“ spúšťa dvakrát týždenne, v lete môžu návštevníci unikát obdivovať aj v noci, kedy je celý nasvietený.

 

Väzenie pre cisára

V dolnej časti barokového areálu vyrastá na konci 18. storočia ďalší z miestnych dominánt. Klasicistický zámok Wilhelmshöhe je vystavaný podľa návrhu kasselského rodáka Simona Louisa du Rye (1726-1799). Po prehranej vojne s Pruskom v roku 1870 tu nejaký čas nedobrovoľne strávi francúzsky cisár Napoleon III. (1808 – 1873). V súčasnosti sa v zámku nachádza vyhlásená galéria, ktorá okrem iného vystavuje jednu z najväčších a najcennejších zbierok Rembrandtových obrazov.

 

Hniezdočko lásky

Jedinečnú atmosféru parku dotvárajú sochy a stavby v rôznych architektonických štýloch. Najvýraznejší je novogotický hrad Löwenburg z konca 18. storočia. Nemecký architekt Heinrich Christoph Jussow (1754 – 1825) jeho projekt vypracuje na základe stáže po hradných zrúcaninách v Anglicku. Hesenský kurfirst Viliam I. (1743–1821) sa v romantickej stavbe rád stretáva so svojou najobľúbenejšou milenkou a po smrti je pochovaný v krypte pod tunajšou kaplnkou.

 

Pohoda medzi kvetinami

Landgróf Karol I. po sebe zanechá ešte jeden park. Pre Karlsaue vyberie pozemky neďaleko centra Kasselu, kde sa rieka Fulda rozvetvuje do niekoľkých ramien. Areálu s mnohými jazerami, kanálmi a fontánami dominuje rozľahlá oranžéria, ktorá neskôr slúži kasselským vládcom ako zimné sídlo. Na umelom ostrove Siebenbergen sa potom pestujú vzácne rastliny a konajú botanické výstavy. Dnes je Karlsaue obľúbeným miestom odpočinku obyvateľov mesta.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Milan Uram

Zdieľať článok na Facebooku