Srbské Maldivy sú vychytenou destináciou, ukrývajú však desivé tajomstvo

Srbskými Maldivami prezývajú domáci vodnú nádrž Perućac v náručí pohoria Tara, ktorá vznikla v roku 1966 v súvislosti s výstavbou vodnej elektrárne na rieke Drina. Má dĺžku 58 kilometrov, šírku 45 až 1000 metrov a hĺbku do 80 metrov. Na území Srbska však leží len približne šestina jazera, zvyšok patrí susednej Bosne a Hercegovine. Už vyše päťdesiat rokov je Perućac miestom, kam sa mnohí obyvatelia okolia a mesta Bajina Bašta prichádzajú opaľovať, plávať a rybárčiť, ukrýva však aj temnú históriu.

V lete 2010 totiž z dôvodov údržby odvodnili časť brehov a objavili chladiarenské nákladné auto s asi 450 kostrovými pozostatkami. Podľa vyšetrovateľov patrili približne päťdesiatim bosnianskym moslimom, ktorých popravili na jar 1992 v rámci tzv. etnických čistiek polovojenské srbské útvary v neďalekom meste Višegrad. Belehradský denník Danas vtedy informoval, že úrady o tomto masovom hrobe vedeli, no jeho existenciu tajili, hoci miestni ľudia aj s deťmi jazero naďalej využívali na rekreáciu.

Na tom sa však nič nezmenilo ani po odhalení strašných udalostí, Srbi dokonca jazero považujú za domácu verziu Maldív. Prírodná atrakcia zažila obrovský rozmach najmä počas pandémie koronavírusu Covid-19, no záujem o ňu odvtedy neklesol. Na jazere je viacero hausbótov, ktoré sú počas nadchádzajúcej sezóny beznádejne obsadené, uvádza srbský portál Blic.

Neďaleko jazera môžu turisti navštíviť aj zaujímavú historickú pamiatku – stredoveký cintorín Mramorje zo 14. storočia. Nekropolu pôvodne tvorilo asi 200 náhrobných kameňov z vápenca, dodnes sa však zachovala len necelá stovka, lebo viaceré pohltila zem, alebo boli prenesené do múzeí.

Všetky náhrobky sú vyrobené z jedného bieleho vápencového bloku s hmotnosťou vyše troch ton, tie najväčšie merajú na dĺžku dva a na šírku takmer jeden meter. Na kameňoch sa nezachovali nápisy, na niektorých však možno pozorovať geometrickú výzdobu.

Autor: © Zoznam/ako