Sagrada Família je najslávnejšou stavbou v Španielsku: Architekt ju staval bez plánov

 

Katalánsky architekt Antoni Gaudí (1852-1926) sa od svojich kolegov vždy líšil. Inšpiruje sa prírodou, fascinujú ho orientálne vzory a architektúra v jeho podaní získava úplne novú podobu, úplne originálnu a nenapodobiteľnú. S obľubou využíva netradičné techniky a materiály, vyžíva sa v mozaikách z keramiky alebo vo vitrážach. Do svojej najväčšej stavby sa púšťa už v 31 rokoch a strávi na nej celý zvyšok života.

 

Najlepšia gotika od stredoveku

Aj keď je veľkolepý chrám Sagrada Família v Barcelone s Gaudího osobnosťou neodmysliteľne spojený, katalánsky architekt preberá prácu až po prvom roku výstavby. Projekt ale vzápätí premieňa k obrazu svojmu. Rad detailov rieši geniálnych tvorcov priamo na mieste, bez podrobných plánov. „Veda pripomína kôš neustále naplňovaný vecami, s ktorými si nikto nevie rady. Potom príde umenie a vytiahne z neho presne to, čo potrebuje na uskutočnenie diela,“ zapisuje si.

„Najúžasnejšia osobná interpretácia gotiky od čias stredoveku,“ hodnotí chrám americký kritik umenia a nositeľ Pulitzerovej ceny Paul Goldberger (*1950). Stavba, financovaná iba zo súkromných darov, postupuje pomaly a v čase, keď Gaudího zastihne tragická smrť, je dokončená iba štvrtina. A stavia sa dodnes. Predpokladá sa však, že všetko bude hotové v roku 2026, v roku 100. výročia Gaudího úmrtia.

 

Boh už je prítomný

Hoci svätostánok ešte stále nie je dokončený, 7. novembra 2010 stavbu prichádza osobne vysvätiť pápež Benedikt XVI. (1927–2022). Chrám sa tak 128 rokov od položenia základného kameňa stáva bazilikou, v ktorej sa môžu konať tradičné omše. „Miesto je teraz obývané Božou prítomnosťou,“ vyhlasuje pápež.

 

Maják nad Barcelonou

Na konci roku 2021 získava chrám novú dominantu. Na jednej z veží je usadená hviezda zo skla a kovu s priemerom 7,7 metra, ktorá cez deň odráža slnečné svetlo a v noci je nasvietená zvnútra. Sám Gaudí túžil po tom, aby bol chrám vidieť z každého miesta Barcelony, ale aby slúžil aj ako orientačný bod pre námorníkov, blížiacich sa k španielskym brehom.

 

Stĺpy, alebo stromy?

Interiér chrámu zdobia stĺpy, ktoré stúpajú k stropu a rozvetvujú sa ako stromy až do závratnej výšky 70 metrov. Stĺpy sú ukážkou Gaudího zmyslu pre geometriu. Majú štvorcový základ, postupne sa menia na osemuholník, o kúsok vyššie majú šestnásťuholníkový prierez, a nakoniec sa premenia na hladký valec.

 

Hrobka génia v krypte

„Nie je dôvod ľutovať, že stavbu nemôžem dokončiť. Ďalší ma budú nasledovať, ale duch diela zostane zachovaný,“ vyhlasuje Gaudí. Dokončiť stihne  svoju vlastnú hrobku v jednej zo štyroch kaplniek v podzemnom podlaží, zasvätenej Panne Carmen. Strop krypty je zdobený obrazom Zvestovania, podlaha je pokrytá úchvatnou mozaikou v rímskom štýle.

 

Neprerásť božie dielo

Sagrada Família má celkom 18 veží, ktoré symbolizujú 12 apoštolov, štyroch evanjelistov, Pannu Máriu a Ježiša Krista. Kristova veža je najvyššia, po dokončení má merať 172,5 metra, a chrám tak bude najvyššou náboženskou stavbou v Európe. „Nič, čo vytvorí človek, by nemalo byť vyššie ako dielo Božie,“ tvrdil Gaudí, a tak je plánovaný vrchol veže o pol metra nižší ako kopec Montjuïc, týčiaci sa ako najvyšší bod nad Barcelonou.

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise  HISTORY Revue.

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Luděk Príhoda

Zdieľať článok na Facebooku