BRATISLAVA - Cintoríny obvykle nepatria k prvej voľbe turistov, mnohé sú pritom oázou pokoja a zelene, otvorenou galériou so zaujímavými sochárskymi dielami, ale aj miestom, kde miestnu kultúru spoznáme snáď najlepšie. Vybrali sme najkrajšie pohrebiská jednotlivých európskych krajín, aby ste pri nich nabudúce zastavili aj vy.
Maďarsko - Kerepesi, Budapešť
V maďarskej Budapešti je viacero cintorínov, ktoré stoja za príjemnú jesennú prechádzku, najviac hrobov slávnych osobností však ukrýva Kerepesi (Fiumei úti nemzeti sírkert). Cintorín bol založený v roku 1847 na viniciach za hranicami mesta a postupne tu v zdobených hrobkách alebo mauzóleách pochovali množstvo významných osobností, preto sa niekedy označuje aj ako „Père Lachaise Budapešti“.
Najveľkolepejším bol pohreb ostatkov revolucionára Lajosa Kossutha, ktorého výrazne zdobené mauzóleum je dodnes najväčšou stavbou pohrebnej architektúry v Maďarsku. Počas 2. svetovej vojny bol cintorín značne poškodený. V roku 1945 doň vtrhla sovietska armáda, obsadila ho a odmietla vstup všetkým Maďarom. Vojaci vykrádali hroby a používali sochy a náhrobné kamene na nácvik streľby. Diery po guľkách sú viditeľné dodnes. V roku 1952 komunisti pochovávanie na cintoríne zakázali, čiastočne kvôli jeho poškodeniu, čiastočne z politických dôvodov.
Taliansko - cintorín Fontanelle, Neapol
V Neapole sa nachádza až desať katakomb, k najzaujímavejším miestam však patrí aj cintorín Fontanelle, veľké pohrebisko v jaskyni v tufovom svahu. Prvé telá sem umiestňovali z miestnych kostolov, kde mali uvoľniť miesto ďalším. Neskôr sa jaskyňa stala miestom posledného odpočinku pre neapolskú chudobu. Najviac tiel sem umiestnili v roku 1656 počas morovej epidémie a o dve storočia neskôr v čase cholery.
Zväčša sa jednalo o tých najchudobnejších, a tak ich telá len ukladali na jednu kopu a neuvádzali mená nebožtíkov. Cintorín s rozlohou viac ako 3000 metrov štvorcových je známy aj rituálom capuchella, keď si Neapolčania vybrali určitú lebku a začali sa o ňu starať výmenou za ochranu. Obhajcovia kultu poukazovali na to, že vzdávajú úctu tým, ktorí v živote nič nemali a boli príliš chudobní na to, aby mali riadny pohreb.
Chorvátsko - Mirogoj, Záhreb
Monumentálny cintorín Mirogoj sa nachádza na predmestí Záhrebu, kde bol v roku 1876 založený na pozemku Ljudevita Gaja, vodcu chorvátskeho národného obrodenia. Na rozdiel od ostatných vo vlastníctve cirkvi bol v správe mesta, a tak v ňom pochovávali členov všetkých cirkví.
Cintorín už od príchodu púta pozornosť vysokým kamenným plotom a impozantnou bránou, ktoré sú počas letných mesiacov obrastené popínavými rastlinami. Vo vnútri potom Mirogoju dominujú dlhé arkády, dokončené v roku 1917. Na cintoríne je pochovaný mnoho známych chorvátskych spisovateľov, básnikov a skladateľov, ale navštíviť môžete aj hrob prvého prezidenta krajiny či najdlhšie úradujúceho starostu Záhrebu.
Francúzsko - cintorín Père-Lachaise, Paríž
Najnavštevovanejší cintorín bol založený roku 1804 Napoleonom Bonapartem a vôbec prvýkrát bol určený príslušníkom všetkých sociálnych vrstiev i vierovyznaní. Katolíci ho však dlho obchádzali, lebo cintorín nepožehnala cirkev, a tak sa tu počas prvých troch rokov konalo len 106 pohrebov. V máji 1817 však na Père Lachais s veľkou pompou previezli ostatky spisovateľov La Fontaina a Molièra, ako aj slávnych stredovekých milencov Pierra Abélarda a Héloīse a aj ostatní obyvatelia Paríža zatúžili uložiť svoje ostatky k známym rodákom.
Cintorín sa rýchlo rozširoval a dnes je tu na ploche 44 hektárov pochovaných viac než milión ľudí. Vrátane osobností ako Honoré de Balzac, Sarah Bernhardt, George Bizet, Maria Callas, Frédéric Chopin, Édith Piaf, Oscar Wilde, Yves Montand, Isadora Duncan, Jim Morisson či Annie Girardot, ktorí sem lákajú aj turistov.
Rumunsko - Veselý cintorín, Sapanta
Možno si myslíte, že sme v nadpise urobili chybu, ale v rumunskej obci Sapanta majú skutočne Veselý cintorín (Cimitirul Vesel). Je plný farebných krížov s maľovanou podobizňou namiesto fotografie a originálnym nápisom, ktorý stručne popisuje, akým spôsobom dotyčná osoba skonala, alebo zachytáva kuriózne situácie z jej života.
Ich autorom bol miestny umelec Stan Ioan Patras, ktorý chcel svojou tvorbou dosiahnuť, aby príbuzní zosnulého neoplakávali a nesmútili, ale aby sa tešili, že odišiel do lepšieho sveta. A tak si tu namiesto tradičného „Odpočívaj v pokoji“ prečítate napríklad „Pod týmto ťažkým krížom / Leží moja úbohá svokra / Ak by žila o tri dni dlhšie / Ja by som bol tu a ona by čítala / Vy, čo prechádzate okolo / Skúste ju nezobudiť / Lebo ak sa vráti domov / Odhryzne mi hlavu“.
Portugalsko - Prazeres, Lisabon
História cintorína Prazeres siaha do roku 1833, keď Lisabon zasiahla veľká vlna cholery. Vtedy potrebovali rýchlo nájsť novú plochu, kde by pochovali toľko mŕtvych ľudí a na posledné miesto ich odpočinku vybrali nádhernú lokalitu, odkiaľ je výhľad na most a rieku Tajo. Odvtedy sa z Prazeres stal prestížny cintorín, kde pochovávajú najmä slávne osobnosti vrátane umelcov a politikov.
Jednotlivé hrobky majú podobu malých kaplniek a náhrobné kamene sú často zdobené sochami anjelov. Na niektorých hroboch nechýbajú ani odkazy na portugalskú kultúru v podaní bielo-modrých kachličiek. Na cintoríne nájdete aj najväčšiu rodinnú hrobku v Európe. Postavili ju v roku 1849 na objednávku Pedra de Sousa Holsteina, 1. vojvodu z Palmely a pochovali v nej vyše 200 ľudí.
Švédsko - Skogskyrkogården, Štokholm
Úplne unikátny cintorín môžete navštíviť v švédskom Štokholme. Vznikol podľa návrhu architektov Gunnara Asplunda a Sigurda Lewerentza, ktorí chceli skĺbiť krásnu lesnú oblasť za mestom s pohrebiskom.
Zosnulých nechceli oddeliť od živých, ale naopak vytvoriť miesto, ktoré návštevníkom poskytne zážitok života a smrti, nádeje a smútku, svetla a tmy, prírody a architektúry – kolobehu života. Stavby a príroda tam splývajú v jedno a stiera sa rozdiel medzi cintorínom a mestským parkom s pasienkami, borovicovými lesmi či jazierkom, kde sa darí mlokom. Cintorín bol slávnostne otvorený v roku 1920 a od roku 1994 je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Česká republika - Židovský cintorín, Praha
V Prahe sa nachádza asi osemdesiat cintorínov rôzneho veku a charakteru a niektoré z nich už dávno nie sú len pietnym miestom pre pozostalých, ale aj atraktívnym turistickým cieľom s obrovskou kultúrnou, historickou a duchovnou hodnotou. K najzaujímavejším pohrebiskám nielen v Prahe, ale na celom svete, patrí starý židovský cintorín.
Bol založený v prvej polovici 15. storočia a najstarší náhrobok pochádza z roku 1439. Areál cintorína viackrát rozširovali, aj tak však jeho plocha nestačila potrebám. Zosnulých preto ukladali do zeme až v desiatich vrstvách nad sebou! Dnes tu môžete vidieť 12 000 náhrobkov od gotiky po rokoko, k najnavštevovanejším patrí hrobka pražského rabína Judaha Loewa Bena Bezalela, ktorý údajne na obranu židovskej komunity vytvoril z hliny bájneho Golema.
Anglicko - Highgate Cemetery, Londýn
Ak si chcete vychutnať jedinečnú atmosféru uprostred nádherných starobylých hrobiek obrastených machom a popínavými rastrlinami, navštívte viktoriánsky cintorín Highgate Cemetery v Londýne. Ten patril od svojho vzniku v roku 1839 medzi najvyhľadávanejšie miesta posledného odpočinku, po prvej svetovej vojne však záujem oň poklesol a cintorín začal upadať a pustnúť.
Stal sa však obľúbeným miestom romantických stretnutí a od 50-tych rokov sem mieria aj kroky ľudí, ktorých priťahujú záhady. Viacero ľudí totiž tvrdí, že sa im tu zjavil prízrak tmavej vysokej postavy, ktorú začali prezývať „Upír z Highgate“. Ten sa čoskoro stal slávnejším „obyvateľom“ londýnskeho cintorína ako filozof Karl Marx, fyzik Michael Faraday či sochár Henry Moore, ktorí sú tu tiež pochovaní.
Rakúsko - Zentralfriedhof, Viedeň
Prekrásnym miestom je aj Zentralfriedhof (Ústredný cintorín) vo Viedni, ktorý je s rozlohou dva a pol kilometra štvorcových druhým najväčším v Európe. Svoje brány otvoril v roku 1874, no podobne ako cintorín v Paríži aj ten viedenský kvôli svojej vzdialenej polohe spočiatku zíval prázdnotou.
Zástupcovia mesta sem však premiestnili ostatky Ludwiga van Beethovena a odvtedy tu pochovali viac ako 3 milióny ľudí. Úctu tu môžete vzdať aj ďalším osobnostiam, na Zentralfriedhofe spia večným spánkom Johannes Brahms, Franz Schubert, Johann Strauss, ale aj populárny spevák Falco či rakúski prezidenti. Cintorín však nerobia výnimočným len slávne mená, jedinečný je aj vďaka tomu, že tu v pokoji vedľa seba odpočívajú katolíci, protestanti aj židia.
Nemecko - Ohlsdorf, Hamburg
V nemeckom Hamburgu sa nachádza najväčší cintorín v Európe. Má rozlohu 391 hektárov a cesty merajú 17 kilometrov, takže areálom dokonca jazdia autobusy mestskej hromadnej dopravy. O hroby a všetky zariadenia sa stará dvestotridsať záhradníkov.
Ohlsdorf založený v roku 1877 však neslúži len ako pohrebisko, ale aj ako rekreačná oblasť a turistická atrakcia, ktorú ročne navštívia asi dva milióny ľudí z celého sveta. V cintoríne obdivujú nielen impozantné mauzóleá či sochy, ale aj jazierka a nádherne kvitnúce kry. Prichádzajú sem však aj milovníci vojenskej histórie. Súčasťou Ohlsdorfu je aj cintorín Commonwealthu a šesť pamätníkov obetiam nacizmu.
