GRUZÍNSKO - Vardzia je skrytá v skalách pohoria Erusheti na juhu Gruzínska. Tento rozľahlý komplex skalných jaskýň bol domovom našich predkov už od staroveku a v 11. až 13. storočí sa premenil na dômyselne vymyslené obranné centrum. Nachádza sa vysoko nad riekou Mtkvari, neďaleko arménskych hraníc, a už na prvý pohľad uchváti každého návštevníka.
(Zdroj: Getty Images)
Chceli v ňom ukryť obyvateľov
Pôvodný nápad na vytvorenie Vardzie vznikol za vlády kráľa Giorgiho III., ktorý chcel zabezpečiť vhodnú skrýšu pre dedinčanov pred nepriateľskými útokmi. V pláne bolo vytvoriť priestor, ktorý by dokázal poskytnúť dočasný domov až niekoľkým tisícom ľudí. Počas vlády kráľovnej Tamary sa kamenné mestečko stalo sebestačné a plné života.
V tomto zlatom veku Gruzínska tu vznikol komplex, ktorý zahŕňal viac ako 6 000 miestností rozdelených na 19 úrovní. Medzi obydliami boli aj kaplnky, vinice, lekárne, pekárne a knižnica. Vardzia tak bola nielen miestom duchovného života, ale i strategickým obranným bodom, ktorý bol pre nepriateľov ťažkým orieškom.
Zničilo ho najmä zemetrasenie
Napriek svojej nedobytnosti sa Vardzia nevyhla škodám. V roku 1283 ju postihlo zemetrasenie, ktoré odkrylo vnútornú štruktúru jaskýň a zničilo polovicu komplexu. Nasledujúce osmanské invázie spôsobili ďalšie škody. Počas sovietskej éry začali archeologické vykopávky a dnes sa na mieste stále nachádza aktívny kláštor, v ktorom však už žije len pár mníchov.
Tunely, ktoré chránili obyvateľov
Komplex obsahuje približne 641 jaskýň, z ktorých každá mala svoje konkrétne využitie. Jednou z hlavných častí je Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je zdobený vzácne zachovanými nástennými maľbami. Tie zobrazujú scény zo života Krista, portréty kráľa Giorgiho III. a kráľovnej Tamary a viaceré biblické motívy.
Ďalšie zachované budovy zahŕňajú refektár, ktorý bol miestom spoločného stravovania mníchov a obranné štruktúry vrátane zvonice. Pod komplexom prechádzajú viaceré tunely, ktoré slúžili nielen na prepravu tovaru, ale aj ako obranné chodby, aby sa v nich mohli skryť tunajší obyvatelia. Niektoré sú dlhé viac ako 200 metrov, spájali jednotlivé časti komplexu a umožňovali tajný presun obyvateľov počas obliehania.
Venovali sa pestovaniu viniča
Súčasťou komplexu je tiež Ananauri, menšia jaskynná osada, kde sa nachádza kostol s freskami z 10. až 12. storočia. Archeológovia v tejto oblasti objavili aj veľké množstvo keramiky a dôkazy o pestovaní viniča. Pivnice v komplexe ukrývali stovky sudov, ktoré mohli uskladniť desiatky tisíc litrov vína. Výnimočný bol aj systém zásobovania vodou, ktorý zahŕňal keramické potrubia, prírodné pramene a zber dažďovej vody.
Unikátnosťou je veľký počet súkromných miestností pre mníchov, z ktorých každá obsahovala výklenky na uloženie riadu, sviečok a lôžka. Niektoré z nich mali dve úrovne a boli prepojené vnútornými schodiskami. V komplexe sa nachádzali aj farmaceutické dielne, kde sa vyrábali liečivá z bylín nazbieraných v okolí. Mnísi využívali tieto priestory nielen na praktické účely, ale aj na vedecký výskum a uchovávanie vzácnych rukopisov.
Jeho názov vymyslela krásna Tamara
Podľa legendy dostala Vardzia svoj názov zo slov, ktoré vyslovila mladá Tamara. Keď sa ako dievča hrala so svojím strýkom v jaskynných labyrintoch, stratila sa mu z dohľadu. Keď ju volal, odpovedala hlasno: „Ak var dzia!“, čo v preklade znamená „Tu som, strýčko!“ Ozvena jej hlasu sa niesla cez jaskyne a začul ju aj samotný kráľ Giorgi III. Na jej počesť následne pomenoval komplex Vardzia.
Autor: David