GRĚCKO, krajina s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ponúka mnohé poklady aj mimo hlavných turistických trás. Jedným z nich je lokalita Zagori na severozápade krajiny, známa impozantnými horskými scenériami, historickými dedinkami a jedinečnou architektúrou.
Zagori je nádherná oblasť v pohorí Pindos v severozápadnom Grécku, ktorá je známa svojou unikátnou prírodou a kultúrou. Región sa rozprestiera na ploche približne 1 000 km² a od roku 2023 je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Okrem prírodnej krásy za to vďačí aj súboru 46 dedín (Zagorochoria), ktoré sú prepojené horskými cestami a tradičnými kamennými mostami z 18. storočia.
Oblasť bola osídlená už v praveku a neskôr tvorila súčasť starovekého kráľovstva Molossov. Jeho obyvatelia boli známi najmä chovom veľkých mastifov, ktoré používali na ochranu svojich stád pred vlkmi a medveďmi. Dnešný názov Zagori však zrejme vznikol až v Byzantskom období a pochádza zo slovanského „zagore“, čo znamená „za horami“. V tejto ére tu vyrástli prvé väčšie dediny, ktoré neskôr v roku 1431 založili spoločnú ligu Kionin Zagorisiánov. Tá im zaručovala autonómiu, takže osmanskí vládcovia do miestnych záležitostí nezasahovali.
Historicky boli všetky dediny v regióne Zagori prepojené systémom cestičiek a fungovali skôr ako jeden celok než ako samostatné komunity. Dediny sú postavené okolo centrálneho námestia, nazývaného tiež mesochori (stred obce) s veľkým kostolom, platanom a verejnou fontánou. Domy sú postavené z kameňa a majú až meter hrubé múry. Až do 18. storočia mali jednoduchý obdĺžnikový tvar a jedno poschodie, dnes sa už jedná o zložitejšie stavby s niekoľkými podlažiami.
Dodnes sa zachovalo aj množstvo klenutých mostov, ktorých bolo pôvodne v oblasti až vyše 160. Väčšinu z nich postavali v 18. a 19. storočí miestni majstri, sú z lokálneho kameňa a majú zvyčajne jeden až tri oblúky. K najznámejším patria mosty v Aristi, Plakide, Vikose, Dilofe a Kipi. Všetky sú dôkazom toho, ako sa tunajší obyvatelia dokázali v minulosti prispôsobiť náročným podmienkam hôr a vytvoriť stavby, ktoré vydržali stáročia.
Náročný terén však spôsobil aj to, že sa táto oblasť rozvíjala inak ako ostatné a dodnes má unikátny charakter. Jej obyvatelia napríklad používajú slová, ktoré sa bežne inde v Grécku nevyskytujú. Zaujímavý je aj ich zvyk exhumovať kosti zosnulého po jeden až troch rokoch. Kosti vtedy umyjú, navoňajú, vložia do drevenej schránky a uchovávajú v kostniciach, ktoré má každá dedina.
Zagori však nepreslávila len unikátna kultúra, ale aj príroda na čele s tiesňavou Vikos, ktorá na dĺžku meria asi 38 kilometrov. Jej šírka je v rozmedzí od pár metrov do 2,5 kilometra a hĺbka od 120 do 1350 metrov, vďaka čomu je dokonca roklina zapísaná v Guinessovej knihe rekordov ako „najhlbšia v pomere k svojej šírke“. Na niekoľkých miestach ju pretínajú ďalšie menšie rokliny.
Tesňava je známa aj ako domov vzácnej fauny a flóry. Žijú tam napríklad vlky, medvede či rysy a rieka Voidomatis, ktorá ňou preteká, je zas domovom viacerých druhov rýb, pričom jej voda je známa svojou čistotou a nízkou teplotou. Mnohé rastliny, ktoré v národnom parku Vikos-Aoos rastú, boli považované za liečivé a kedysi ich zbierali miestni liečitelia. Títo bylinkári používali recepty, ktoré boli často kópiami starovekých gréckych dokazov Hippokrata alebo Dioscorida.
Vďaka svojej úžasnej prírodnej kráse je tiesňava Vikos jedným z najobľúbenejších miest na turistiku v Grécku a na návštevníkov tam čakajú desiatky kilometrov chodníkov. Najznámejší spája dediny Monodendri a Vikos, vedie cez samotnú roklinu a ponúka úchvatné výhľady na jej hlboké steny a okolité hory. Okrem toho je oblasť obľúbená aj medzi horolezcami.
Zagori bolo v roku 2017 zapísané na zoznam Svetového dedičstva UNESCO v rámci programu „Kultúrne krajiny“, ktorý uznáva dôležitosť kultúrnych a prírodných krajín, predstavujúcich jedinečnú integráciu človeka a prírody. Tento titul neoznačuje len výnimočné prírodné krásy, ale aj hodnotu zachovanej kultúry a tradícií, ktoré sa stále v tejto oblasti udržiavajú.
