Druhý najväčší estónsky ostrov Hiiumaa pôsobí ako idylický kút sveta. Žije na ňom menej než desaťtisíc obyvateľov roztrúsených po malých dedinách a hoci ho zdobia nádherné pláže, borovicové lesy a staré majáky, davy turistov tam nestretnete.
Na ostrove Hiiumaa na vás nečakajú veľké rezorty ani okázalé promenády, ale malé penzióny, rodinné ubytovania a prístavy, kde more pôsobí autentickejšie a zamilujete sa do neho na prvý pohľad. Z Tallinnu sa sem dá dostať trajektom aj krátkym letom do letiska v mestečku Kärdla, čo z ostrova robí dostupnú, ale stále pokojne pôsobiacu destináciu.
Po príchode má človek pocit, akoby pristál o niekoľko desaťročí späť. Hiiumaa je oficiálne súčasťou biosférického programu, čo v praxi znamená, že príroda tu nie je kulisou, ale rovnocenným partnerom. Lesy sa nevyklčovali, pláže nezastavali a tma v noci nie je rušená veľkými svetelnými reklamami.
Pobrežie je prekvapivo pestré. Piesočné úseky striedajú kamenisté zátoky, plytké lagúny a výbežky do mora, nad ktorými sa týčia borovice ohnuté vetrom. More je tu pokojné aj drsné. Vtáky využívajú ostrov ako migračnú zastávku, v lesoch sa pohybujú jelene či diviaky a pre turistu je najväčším luxusom fakt, že dlhé minúty nemusí stretnúť nikoho a užíva si trochu samoty.
Jedným zo symbolov ostrova je maják Kõpu na západnom pobreží. Patrí medzi najstaršie stále fungujúce majáky na svete a vznikol ako orientačný bod na stredovekej lodnej trase Baltským morom, ktorá patrila k hlavným dopravným tepnám regiónu. Stojí na najvyššom bode ostrova, takže svetlo z neho svieti z výšky viac než sto metrov nad hladinou. Dnes je maják otvorený návštevníkom a úzke točité schodisko vedie na vyhliadku, z ktorej vidieť lesy, more aj krajinu.
Na severnom cípe stojí iný typ majáka. Štíhla biela veža Tahkuna z liatinových dielcov, ktoré v 19. storočí priviezli z Francúzska, je najvyšším kovovým majákom v Estónsku a ukážkou priemyselnej doby, keď sa aj pobrežné stavby začali skladať z hotových dielov a nestavali sa murovaním. Jeho svetlo dohliada na drsné pobrežie tohto polostrova, kde býva more často nepokojné. Aj z jeho vrcholku na vás čaká nádherná vyhliadka.
Na juhu pri prímorskom letovisku Kassari vychádza do mora dlhý pieskový výbežok Sääretirp. Z vtáčej perspektívy pôsobí ako tenučká čiara, ktorá delí more na dve polovice a pri chôdzi po ňom má človek vodu a vlny doslova z oboch strán. Je to jedno z najromantickejších miest na ostrove, obľúbené pri západoch slnka aj počas veterných dní, keď sa horizont stráca v hmle.
Sever ostrova chráni prírodná rezervácia Tahkuna, kde dostala priestor typická severská krajina. Dominujú tu borovicové a zmiešané lesy, rašeliniská, pobrežné duny a mokrade, v ktorých sa darí vzácnym rastlinám aj vtákom. Turistické trasy sú vyznačené, no krajina zostáva nedotknutá, bez zbytočnej infraštruktúry a atrakcií. Mäkké lesné chodníky prechádzajú do drevených lávok cez mokrade, vzduch vonia živicou a mokrá zem sa mení na mozaiku machu a rašeliny.
Hiiumaa však nie je iba o divokej prírode. Východná časť ostrova ukrýva barokovo-klasicistický kaštieľ Suuremoisa s rozľahlým parkom, ktorý pripomína časy, keď tu bohatí šľachtici našli svoj bezpečný domov. Sídlo z 18. storočia spája strohú severskú funkčnosť s noblesou zámožných ľudí. Park je navrhnutý ako kombinácia formálnych alejí a voľnejších prírodných skupín stromov. Staré lipy, javory a ihličnany vytvárajú kulisu pre pokojné prechádzky a jazierka odrážajú fasádu budovy.
