Katalánsko vo vojne o španielske dedičstvo podporovalo rakúskych Habsburgovcov. Španielsky trón však pre seba na základe mierových zmlúv medzi európskymi mocnosťami ubráni Filip V. z rodu Bourbonovcov. Katalánci to nerešpektujú, a tak vnuk francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. musí ich odpor zlomiť silou.
Vojsko Filipa V. (1683–1746) koncom júla 1713 obľahlo katalánsku metropolu Barcelonu. Dobývať ju bude viac ako rok. Mesto kapituluje až 11. septembra 1714, potom Katalánsko prichádza o svoju autonómiu a je podriadené centrálnej španielskej vláde. V obavách pred ďalšou možnou rebéliou necháva kráľ vybudovať pri barcelonskom prístave mohutnú pevnosť. Zbúrať sa kvôli nej musí veľká časť husto obývanej štvrte La Ribera.
Stavba Ciutadelly potrvá zhruba štyri roky a dohliadať na ňu bude flámsky vojenský inžinier Prosper van Verboom (1665–1744). Komplex vo svojej dobe patrí k najväčším pevnostiam v Európe, má tvar hviezdy a pojme až 8000 vojakov, ktorí strážia poriadok v spurnom meste.
Volanie po búraní
Obyvatelia Barcelony vnímajú Ciutadellu ako symbol útlaku. Za jej zbúranie demonštrujú už na konci 18. storočia. Neúspešne! Dočkajú sa až v 60. rokoch 19. storočia, kedy je väčšina zastaranej pevnosti strhnutá.
Zástupcovia mesta sa rozhodnú na uvoľnenom priestore vybudovať verejne prístupný park, konkurz, vyhlásený v roku 1872, vyhrá architekt Josep Fontserè (1829–1897). Barcelonský rodák okrem celkového návrhu parku vyprojektuje aj niektoré stavby v ňom, pričom mu pomáha začínajúci katalánsky architekt Antoni Gaudí (1852–1926).
Vyhlásená oáza pokoja vzniká nielen kvôli administratívnym prieťahom postupne v niekoľkých etapách. Impulzom pre jej výrazné úpravy je aj Svetová výstava, ktorú mesto hostí v roku 1888. O štyri roky neskôr je v časti parku zriadená zoologická záhrada.
Zbrane nahradili politici
Z pôvodného pevnostného areálu sa zachovalo iba pár stavieb. Patrí medzi ne bývalá zbrojnica, ktorá po zbúraní Ciutadelly slúžila viacerým účelom a dnes v nej sídli katalánsky parlament. Kameň na jej výstavbu v 18. storočí robotníci vozili z kopca Montjuïc južne od Barcelony. V súčasnosti susedí so zoologickou záhradou, takže je v jej útrobách občas cítiť nepríjemný zápach od zvierat.
Múzeum s kostrou veľryby
Na západnom okraji parku stojí Hrad troch drakov. Modernistickú budovu navrhol katalánsky architekt Lluís Domènech aj Montaner (1850–1923). Bola postavená v rokoch 1887–1888 ako reštaurácia pre Svetovú výstavu, v súčasnosti sa v nej nachádza Múzeum prírodných vied. K jeho najväčším atrakciám patrí kostra veľryby.
Verejnosti sa nepáčila
Zo severu víta návštevníkov obrovská fontána Cascada Monumental. Josep Fontserè pre ňu hľadal inšpiráciu v celej Európe a verejnosti ju prvýkrát predstavil v roku 1881. Obyvatelia Barcelony však novú dominantu parku napospol skritizovali, pretože vtedy ešte nemala svoju výzdobu. Horný oblúk aj všetky sochy vrátane Aurory so štvorzáprahom fontána postupne získala až v rokoch 1882–1888.
Úkryt pred slniečkom
V parku sa nachádza niekoľko skleníkov. Umbracle v západnej časti je z tehál, kovu a dreva a taktiež vznikol v 80. rokoch 19. storočia pre potreby Svetovej výstavy. Pestujú sa v ňom rastliny, ktoré nemajú rady priame slnko.
Nahota vadila
Katalánsky umelec Josep Clarà (1878–1958) vytvoril pre park bronzový akt mladého muža so zdvihnutými rukami. Ide o pomník venovaný katalánskym dobrovoľníkom, ktorí padli v prvej svetovej vojne.
Wikimedia - Enric - Vlastná tvorba, CC BY-SA 4.0, Link
Socha bola slávnostne odhalená v roku 1936 a kvôli svojej nahote to nikdy nemala jednoduché. Dokonca jej niekto odťal paže a mestskí poslanci pri následnom reštaurovaní radšej nechali zakryť genitálie listom vínnej révy.
,_monument_als_Voluntaris_catalans,_de_Josep_Clar%C3%A0.jpg){kind=link}