Vila Mon Repos na Korfu: V rodnom dome princa Philipa bývala aj Sissi

 

Princ Philip sa narodil 10. júna 1921 na gréckom ostrove Korfu ako člen kráľovskej rodiny. Bol synom gréckeho a dánskeho princa Andreasa a princeznej Alice von Battenberg. Pochádzal zo šlezvicko-holštajnsko-sondenbursko-glücksburskej dynastie, ktorá vládla v Dánsku, Nórsku a Grécku, no jeho predkami boli príslušníci viacerých panovníckych rodov vrátane ruskej dynastie Romanovcov.

Po tureckom víťazstve v grécko-tureckej vojne v roku 1922 jeho otca vyhnali z rodnej krajiny. Vtedy 18-mesačný Philip sa s rodičmi plavil v kolíske z debničky na pomaranče na palube britského krížnika Calypso k brehom Francúzska. Rodina sa usadila v Paríži, kde Philip navštevoval americkú školu (The American School of Paris). Od roku 1936 študoval v Nemecku, neskôr v Škótsku, kam sa škola presídlila pod tlakom silnejúceho nacizmu.

V tomto období sa Philip ako 13-ročný zúčastnil na svadbe svojho bratranca, kde prvý raz stretol vtedy ešte iba 8-ročnú Alžbetu, svoju neskoršiu manželku. Neskôr sa videli na pôde univerzity pre kráľovské námorníctvo a počas druhej svetovej vojny si dopisovali. Princ Philip vtedy pôsobil v Britskej námornej akadémii a slúžil na vojenských lodiach na Srí Lanke, v Austrálii a v Egypte.

Princ Philip požiadal Alžbetu o ruku už v roku 1946, snúbenci však museli čakať, kým nevesta dovŕši 21. rok svojho života. Stalo sa tak 21. apríla 1947. Svadba s budúcou kráľovnou Alžbetou sa konala 20. novembra 1947 vo Westminsterskom opátstve. Princ Philip sa stal vojvodom z Edinburghu a prijal tituly Jeho kráľovskej Výsosti a britského princa. Mladý pár žil istý čas na Malte. Philip slúžil u námorníctva a princezná cestovala medzi týmto ostrovom a Londýnom, kde sa o ich ročného syna Charlesa starali starí rodičia.

Počas cesty v Keni 6. februára 1952 zastihla Alžbetu správa, že zomrel jej otec, britský panovník Juraj VI. Princezná bola ihneď oficiálne vyhlásená za kráľovnú, hlavu Britského Spoločenstva národov a ochrankyňu viery. Od nástupu Alžbety II. na trón plnil princ Philip dôležité poslanie. Sprevádzal kráľovnú na oficiálnych cestách po celom svete, viacerých zahraničných návštev sa zúčastnil aj sám. Bol patrónom viac ako 800 rôznych organizácií z oblastí vedeckého výskumu, priemyslu, životného prostredia, ale aj športu.

Vojvoda z Edinburghu si získal povesť energického a priamočiareho muža so svojským zmyslom pre humor a ostrým jazykom. Svoju stopu zanechal počas 637 zahraničných návštev po celom svete, princovi fanúšikovia však okrem britských destinácií mieria predovšetkým na grécky ostrov Korfu, kde sa nachádza palác Mon Repos, princov rodný dom a v súčasnosti múzeum.

Vilu si dal ako svoje letné sídlo uprostred zelene postaviť v rokoch 1828 až 1831 britský splnomocnenec pre Iónske ostrovy Frederick Adam. Dlho sa však z neho netešil, lebo už v roku 1832 bol prevelený do Indie. Ďalší britskí vládcovia nádhernú budovu na kopci Analipsis neďaleko letoviska Kanoni využívali len zriedkavo a v roku 1833 tam sídlila umelecká škola a park otvorili pre verejnosť. V roku 1863 však bývala v Mon Repos rakúska cisárovná Alžbeta (Sissi), ktorá si neskôr na svojom milovanom ostrove postavila vlastný palác Achilleion.

V roku 1864 boli Iónske ostrovy vrátane Korfu pripojené ku Grécku a vila sa stala letnou rezidenciou kráľa Juraja I. Práve on ju pomenoval Mon Repos, teda francúzskym výrazom pre „môj oddych“. Grécka kráľovská rodina sídlo intenzívne využívala a na svet tu prišlo hneď niekoľko monarchov - vrátane princa Philipa.

Počas talianskej okupácie Korfu sa vila stala rezidenciou guvernéra Iónskych ostrovov Piera Pariniho, po skončení druhej svetovej vojny ju však opäť využívala grécka kráľovská rodina. V roku 1974 však došlo k prevratu, zrušeniu monarchie a vyhláseniu republiky a vila bola za kontroverzných okolností skonfiškovaná. Na celé desaťročia sa stala predmetom sporov medzi gréckou vládou a bývalou kráľovskou rodinou.

Bývalý kráľ Konštantín Grécky považoval Mon Repos za svoj osobný majetok, pretože ho legálne nadobudol jeho predok. Grécka vláda však jeho požiadavku neuznávala tvrdiac, že vila bola majetkom monarchie, a tak po jej zániku prešla automaticky do vlastníctva štátu. Koniec sporu urobil až Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý v roku 2002 priznal bývalému panovníkovi kompenzáciu vo výške siedmich miliónov za vilu na Korfu a ďalšie dve skonfiškované nehnuteľnosti, čo však predstavovalo menej než jedno percento ich trhovej hodnoty.

Dnes patrí Mon Repos k obľúbeným turistickým atrakciám. Láka na bohatú históriu, ale aj iónske poklady, ktoré sú vystavené v muzeálnych priestoroch zrekonštruovanej vily. Tú navyše obklopuje rozľahlý park a v tesnej blízkosti sa nachádzajú ruiny antických chrámov, takže archeológovia predpokladajú, že sa práve na týchto miestach kedysi rozkladalo staroveké mesto Korkyra (Palaiopolis). Aj preto by ste toto čarovné miesto počas návštevy Korfu rozhodne nemali obísť.

 

Zdieľať článok na Facebooku