Cintorín, kde treba mapu: Na Père-Lachaise odpočívajú najslávnejšie osobnosti Európy

2018-11-01 00:00:00 |   |    | 

Cintoríny obvykle nepatria k obvyklým turistickým zastávkam, parížsky Père-Lachaise je však výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo. Popri Eiffelovej veži, katedrále Notre-Dame či slávnom múzeu Louvre ho každoročne navštívi vyše jeden a pol milióna ľudí. A nejeden zatúži odpočívať raz navždy práve na tomto výnimočnom mieste po boku toľkých slávnych ľudí.



 

V hlavnom meste Francúzska sa dokopy nachádza až 20 cintorínov. Tie najznámejšie majú stovky rokov a svoj večný sen na nich snívajú mnohé slávne osobnosti. Na Cimetière de Montmartre je napríklad pochovaný  maliar Edgar Degas či spisovateľ Alexandre Dumas mladší, druhý najväčší parížsky cintorín Cimetière du Montparnasse zas neobíde žiaden fanúšik básnika Charlesa Baudelaira.

Absolútne najviac slávnych „obyvateľov“ však má cintorín Père-Lachaise. Založený bol ako Cimetière de l'Est (Východný cintorín) roku 1804 panovníkom Napoleonom Bonapartem. Svoje meno dostal po spovedníkovi Ľudovíta XIV. Pére Francoisovi de la Chaise (1624-1709), ktorý býval v jezuitskom sídle na mieste neskôr postavenej kaplnky. Vôbec poprvýkrát bol určený príslušníkom všetkých vierovyznaní i sociálnych vrstiev.

Ako prvá spočinula v Père Lachais do hrobu 21. mája 1804 len 5-ročná dcéra istého vrátnika. V čase otvorenia bol cintorín považovaný za príliš vzdialený od centra, katolíci tu navyše odmietali byť pochovaní preto, že ho nepožehnala rímskokatolícka cirkev. V prvom roku tu bolo len trinásť hrobov a neskôr to nebolo oveľa lepšie. Počas troch rokov existencie na rozsiahlom pietnom mieste pochovali spolu len stošesť ľudí, takže zívalo prázdnotou.

V máji 1817 preto na Père Lachais s veľkou pompou previezli ostatky spisovateľov La Fontaina a Molièra, ako aj slávnych stredovekých milencov Pierra Abélarda a Héloīse. Obyvatelia Paríža zatúžili uložiť svoje ostatky k známym rodákom a cintorín sa stal veľmi populárnym. Podľa záznamov mal v roku 1830 už 33 000 obsadených miest a postupne sa rozširoval.

Dnes je tu na ploche 44 hektárov pochovaných viac než milión tiel a mnohé ďalšie ostatky sú uložené v urnách v kolumbáriu. Cintorín Père Lachais stále funguje a konajú sa tu nové pohreby obyvateľov Paríža alebo cudzincov, ktorí tu zomreli. Miest je však málo a sú veľmi drahé, aj tak je však čakací list veľmi dlhý.

Všetci by chceli na večnosť spočinúť vedľa osobností ako Honoré de Balzac, Sarah Bernhardt, George Bizet, Maria Callas, Frédéric Chopin, Moliére, Édith Piaf, Oscar Wilde, Jean-François Champollion, Yves Montand, Isadora Duncan či Annie Girardot. Père-Lachaise bol, skrátka, odjakživa tou najlepšou „posmrtnou adresou“.

Aj preto tu jednoduchých krížov či klasických náhrobných kameňov veľa nenájdete. Père-Lachaise je výkladnou skriňou toho najlepšieho, čo v tomto ohľade v jednotlivých historických etapách existovalo. Je vlastne galériou umenia, kde najšikovnejší kamenári svojej doby vytvárali na objednávku boháčov sochy, reliéfy, hrobky či mauzóleá pripomínajúce zosnulých. To všetko popretkávané úzkymi chodníčkami a zeleňou.

Ľahko sa po nich dá blúdiť celé dni a premýšľať medzi machom zarastenými náhrobkami o živote, smrti a večnosti. Ak však chcete vedieť, kde nájsť hrob svojho obľúbenca, rozhodne si pred vstupom do cintorína zakúpte jeho mapu (alebo si ju vytlačte z tejto webovej stránky) a zaznačte si do nej miesta vášho záujmu. Rátajte však s tým, že podobný nápad bude mať množstvo ďalších ľudí a pri niektorých hroboch veľmi priestor na pokojné rozjímanie nebude.

To sa týka predovšetkým najnavštevovanejšieho hrobu, kde je pochovaný spevák kapely Doors Jim Morisson, ktorý v roku 1971 zomrel v Paríži ako 27-ročný. Po predčasnej smrti sa stal legendou a na Père-Lachaise jeho fanúšikovania pravidelne usporadúvali bujaré oslavy, následkom ktorých musel byť jeho nenápadný hrob oplotený a strážený hliadkou.

Pokoj cintorína bol viackrát narušený už predtým. Veľa sa o ňom písalo v súvislosti s exhumáciou pozostatkov slávneho herca Yvesa Montanda kvôli testu otcovstva a dodnes je obrovskou škvrnou na histórii cintorína aj dátum 28. máj 1871. Vtedy tu popravili 147 posledných obrancov Parížskej komúny (socialistickej vlády), čo pripomína tzv. Stena komunardov (Mur des Fédérés). Väčšinou však zostáva tým, čo ľudí tak fascinuje - svetom mŕtvych uprostred „živého“ veľkomesta, svetom ticha uprostred hluku.

 

Zdieľať článok na Facebooku

Zdroj: ako

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Piatok, 29. marec. 2024. Meniny má Miroslav.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa