Hagiu Sofiu stavalo 100.000 robotníkov: Dnes ju obdivuje celý svet

24.07.2019 |   |    | 

Chrám Hagia Sofia sa stal jedným z hlavných symbolov Istanbulu. Nachádza sa v jeho európskej časti a postavili ho tam v 6. storočí. Na jeho budovaní spolupracovalo 100 000 robotníkov, vďaka čomu sa ho podarilo kompletne dokončiť v priebehu piatich rokov. Majestátnu budovu následne niekoľkokrát prerábali, pretože z kostola sa po vpáde Turkov stala mešita.



 

Druhá najväčšia kupola na svete

Základy chrámu postavili za čias vlády cisára Justiniána I. Od začiatku mal v pláne vybudovať obrovský svätostánok, ktorý mal byť najväčšou poctou Bohu. Preto do neho neváhal investovať 145 ton zlata, z ktorých si zaobstaral materiál a vyplatil robotníkov. Mramor a kamene priviezli do Istanbulu z rôznych končín sveta, aby vybrali to najkvalitnejšie, čo mohli ponúknuť v tých časoch. Po dokončení to bol najväčší svätostánok na svete a svoje prvenstvo si Hagia Sofia držala až do vybudovania Baziliky svätého Petra v Ríme. Turecký chrám si drží aj ďalší zaujímavý titul. Jeho kupola je druhou najväčšou na svete, keď ho tromfol iba Panteón.

 

Prežila ako jediný z kresťanských kostolov

Na mieste súčasného svätostánku stál pôvodne drevený kostol, ktorý niesol rovnaké pomenovanie. Ten nemal toľko šťastia ako jeho nástupca a až dvakrát ho napadli vandali, ktorí ho výrazne zničili. Hagia Sofia zažila najťažšiu skúšku počas vpádu Turkov do tejto oblasti. Tí zničili všetko, čo sa spájalo s kresťanskou tradíciou. V meste boli v tých časoch ďalšie dva chrámy, ktoré nemali pri ich krutovláde šancu. Hagia Sofia sa im zapáčila natoľko, že jej dali druhú šancu. Pristavili k nej štyri minarety a urobili z nej mešitu. Túto funkciu mala stavba až do roku 1935, keď sa z nej stalo oficiálne múzeum. Predstavitelia tureckej vlády sa však pohrávajú s myšlienkou, že by z nej opäť urobili mešitu. Začiatkom roka sa prezident Recep Tayyip Erdogan vyjadril, že by z nej opäť mal rád jeden z najdôležitejších moslimských svätostánkov.

 

Mramor a vzácne mozaiky

Hlavným stavebným materiálom v interiéri bol mramor, ktorý mali v niekoľkých farebných prevedeniach. Pokryli ním podlahu, urobili z neho stĺpy a použili ho všade, kde to bolo možné. Takýmto spôsobom chceli prezentovať svoju moc a úctu k Bohu. Na stenách sa nachádzali vzácne mozaiky, ktoré zachytávali rôznych svätých a zaujímavé motívy z biblie. Keď sa Hagie Sofie zmocnili Turci, všetky tieto maľby pretreli, alebo obrazy zvesili dole. Našťastie viaceré z nich sa podarilo uchovať, keď ich pri rekonštrukčných prácach objavil tím archeológov. Najdôležitejšia ikona je umiestnená v múzeu, ktoré sa zameriava tak na kresťanské, ako aj na moslimské dejiny tohto chrámu.

 

Okázalé hrobky sultánov

V Hagii Sofii našli miesto svojho posledného odpočinku viacerí vládcovia. V súčasnosti sa tam nachádza päť hrobiek, ktoré patria k obľúbeným atrakciám. Majú nádherné zdobenie - steny pokrývajú vzácne mozaiky, ktoré podčiarkujú výnimočnú architektúru tejto časti sveta. Najkrajšia hrobka patrí sultánovi Mehmetovi III. Má tri rady vitrážových okien, ktoré jej dodávajú krajšiu atmosféru. Najstaršia hrobka patrí sultánovi Selimovi II Má taktiež významné zdobenie a niektoré jej časti sú dokonca vystavené v parížskom múzeu Louvre. Vzácnosťou je hrobka venovaná princeznám, ktoré boli manželkami sultánov. Táto časť je skromnejšia, má jednoduché zdobenie a kvetinové ornamenty. Na tomto mieste je pochovaná aj dcéra cisára Murata III., ktorého pozostatky sa taktiež nachádzajú priamo v tomto svätostánku.

 

40 mystických okien

Zaujímavou súčasťou hlavnej kupoly je 40 okien, ktoré sú umiestnené okolo jej obvodu. Tie dodávajú miestnosti zaujímavé osvetlenie, pretože do nej dopadajú lúče vždy z inej časti podľa toho, ako sa posúva slnko. Vypočítať takto detailné plány nebolo v tých časoch vôbec jednoduché. Preto ich odborníci označujú ako mystické, lebo Hagii Sofii dodávajú osobité čaro. Aj tento motív poslúžil ako inšpirácia tvorcom ďalšej istanbulskej pamiatky Modrej mešity. Jej autori použili pri výstavbe hneď niekoľko prvkov zo staršieho chrámu a tie skombinovali s modernejšími aspektami.

 

Tajné tunely v podzemí

Hagia Sofia ukrýva niekoľko tajomstiev. Podľa historikov mala kedysi tak významnú pozíciu, ako v súčasnosti Vatikán. Jej súčasťou je sieť podzemných tunelov, ktoré v minulosti viedli k obydliam dôležitých osobností vtedajšieho spoločenského života. Takýmto spôsobom sa duchovní predstavení stretávali aj so sultánom alebo s jeho zástupcami. Rozhodovali o dôležitých veciach a nechceli, aby ich niekto obvinil z intríg, tak sa radšej pred verejnosťou skryli. V týchto priestoroch sa nachádzajú aj doposiaľ stále úplne neodhalené miestnosti. Podľa legiend by tam mali byť staré klenotnice a prvé hrobky sultánov. V súčasnosti nie sú tunely prístupné verejnosti, pretože pohybovanie sa v podzemí nie je bezpečné a peniaze získané na rekonštrukciu ledva postačujú na obnovu interiérov a fasády.

 

Autor: © Zoznam/David

Zdielať článok na Facebooku


Foto: Getty Images

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)
Nedeľa, 17. november. 2019. Meniny má Klaudia.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa