Belgický zámok Freÿr – miesto, kde sa tajne stretávali šľachtici

Dvadsať generácií jednej rodiny

Na mieste súčasného zámku stála v minulosti obranná pevnosť. Tú postavili v 14. storočí a na tieto účely sa využívala až do roku 1554. Potom ju zbúrali a vybudovali tam nový hrad v renesančnom štýle. Freÿr využívali najmä ako letné sídlo, do ktorého pozývali urodzené návštevy. Od jeho počiatku vlastnilo hrad dvadsať generácií toho istého rodu. Postupne ho dedili aj vzdialenejší rodinní príslušníci a naposledy ho od 18. storočia vlastnili generácie vojvodov Beaufort- Spontinových, ktorí vo svojom sídle privítali napríklad japonského kráľa a členov rakúsko-uhorského kráľovského dvora, medzi ktorými nechýbala ani Mária Terézia. Dokonca v súčasnosti časť komnát stále patrí potomkom tohto slávneho rodu. Vďaka tomu sa podarilo udržať jeho budovy vo výbornom stave a dnes je fantastickou prehliadkou renesančného štýlu stavebníctva.

Fresky, ktoré sú poctou umeniu

Interiér hradu Freÿr sa vyznačuje bohatou freskovou výzdobou. Tá vás prekvapí hneď po vstupe, keď sa ocitnete v uvítacej hale. Jej steny sú pokryté nástennými maľbami, ktoré zobrazujú rôzne výjavy s poľovníckou tematikou. V nasledujúcich miestnostiach už zachytávajú motívy z každodenného života a nechýbajú ani drobné ornamentálne vzory. Ďalšou dominantnou miestnosťou je jedáleň. V nej sa nachádza veľký masívny stôl s pôvodnými stoličkami. Mohutný svetlomodrý krb kontrastuje s dreveným stropom s trámami. Prehliadka ďalej pokračuje v jednotlivých komnatách, kde sa nachádzali súkromné spálne a pracovne. Veľmi cenný je samotný nábytok, ktorý taktiež putoval od generácie ku generácii a vďaka tomu sa uchovalo viacero vzácnych historických kúskov.

Luxusný detský koč s prestížnou cenou

Súčasťou komplexu pri rieke Mása je menšia rodinná kaplnka, ktorá slúžila iba pre obyvateľov zámku Freÿr a ich hostí. Postavená je v rokokovom štýle a jej priestory sa aj v súčasnosti niekedy využívajú na sväté omše. Zväčša ich tam organizujú počas hlavných sviatkov ako Vianoce a Veľká noc. V blízkosti je tiež stará stodola, ktorá kedysi slúžila na parkovanie kočov, uskladňovanie obilia a ustajnenie koní. V súčasnosti sa tam nachádza jeden vzácny exemplár. Ide o detský koč, ktorý sa používal v 19. storočí. Tento model vyhral v roku 1889 súťaž na medzinárodnej výstave v Paríži.

Miesto, kde v Belgicku prvýkrát pili kávu

V 17. storočí využil priazeň majiteľov hradu francúzsky kráľ Ľudovít XIV. Jeho vojská v tom čase bojovali pri neďalekom meste Dinant a on chcel mať celú situáciu pod kontrolou. Preto sa rozhodol dočasne presunúť svoje sídlo práve do Freÿr, kam mu rýchlejšie chodili nové správy z frontu a on tak mohol efektívnejšie zasiahnuť v boji. Nakoniec na tomto mieste Francúzi so Španielmi spísali zmluvu, ktorá ukončila túto vojnu. Freÿrská dohoda so sebou prináša aj ďalší zaujímavý príbeh. Ľudovít XIV. nechal do hradu pri tejto príležitosti priniesť kávu, ktorú po prvýkrát pripravili práve v deň spísania mierového paktu. Niky predtým tento nápoj v Belgicku nikto nepil, preto dostala zmluva špeciálne pomenovanie. Viacerí historici ju nenazývajú Freÿrská, ale skôr Kávová dohoda. Z tejto éry sa v hrade uchovala jedna kuriozita. Steny izby, v ktorej býval slávny Kráľ slnko, ešte aj v súčasnosti zdobí karikatúra s jeho podobizňou. Tá vznikla ešte v čase jeho pobytu vo Freÿr. Keďže bol nadšený z celej výzdoby v interiéri hradu, prial si, aby takýmto štýlom zvečnili spomienku na jeho návštevu v Belgicku.

Záhrady s bludiskami

Významnou súčasťou hradného komplexu sú jeho záhrady. Tie sú rozdelené do dvoch hlavných častí, ktoré sú upravené vo francúzskom štýle záhradníctva. Ak si chcete vychutnať krásny pohľad na okolie zámku, vyberte sa na ľahkú túru na kopec na opačnej strane rieky, odkiaľ budete mať výhľad aj na ich najzaujímavejšiu atrakciou. Tou je malý labyrint, v ktorom sa zabávali ešte pôvodní majitelia. Túto tradíciu si udržali až doteraz a súčasní návštevníci si tiež môžu vyskúšať dostať sa z legendárneho bludiska. Záhrada je rozdelená do vrchnej a spodnej časti. Vo vyššie položenom parku sa nachádzajú fontány, sochy anjelikov, záhony s kvetmi a chodníky, z ktorých je nádherný výhľad na rieku. V spodnej záhrade je viac drevín a mala skôr praktické využitie. V zadnej časti v minulosti pestovali ovocie a zeleninu, ktorú používali pri varení v zámockej kuchyni.

Tristoročné pomarančovníky

Jedna výnimočnosť sa ukrýva aj priamo v rozsiahlej záhrade. V dolnom parku nasadili pred 350 rokmi pomarančové stromy. Tie až dodnes pravidelne rodia chutné plody a prinášajú bohatú úrodu. Tieto pomarančovníky sú najstaršie nielen v Belgicku, ale aj v celej Európe. Z tejto éry sa už nepodarilo na starom kontinente uchovať žiadne iné citrusové stromy.

Autor: © Zoznam/David