Studená vojna: V Albánsku turistov stále priťahujú Hodžove tunely

Za štyri desaťročia vlády vybavil diktátor, ktorý zomrel v roku 1985, malú albánsku krajinu desiatkami tisíc bunkrov a kilometrami protiatómových krytov. Tie, ktoré nechal vyhĺbiť pod citadelou svojho rodiska Gjirokastër na juhu Albánska, ktorého staré mesto je teraz zapísané na zozname dedičstva UNESCO, patria k tým najimpozantnejším.

Tridsaťdeväťročný inžinier Alexandre Benlalam z Paríža patril k 300 návštevníkom, ktorí toto leto s rúškom na tvári prešli 1500 metrov tunelov v hore pod citadelou z 12. storočia. Tú komunisti, podobne ako pred nimi nacisti, používali ako väzenie.

„Pri prechádzke týmto bunkrom sa nedá nemyslieť na smutné obdobie, ktoré zažívame kvôli pandémii. Prišli sme o niektoré slobody, ako je sloboda zhromažďovania. Toto obmedzenie má ale dobrý zmysel – na rozdiel od toho, čo zažívali Albánci v dobe komunizmu,“ myslí si.

Skupina asi desiatich francúzskych turistov prechádza podzemným svetom Envera Hodžu, ktorý sa rozkmotril s celým svetom, so Západom, so Sovietskym zväzom, s Juhosláviou i Čínou a pripravoval sa na útok zo všetkých strán.

Komplex mal slúžiť ako útočisko pre vrcholných predstaviteľov režimu a pre vojenské velenie v prípade konfliktu a odtiaľto mali byť riadené vojenské operácie. Niekoľkokrát do roka sa tu miestni ľudia museli zúčastňovať manévrov.

„Všetci obyvatelia boli vojakmi, ktorých povinnosťou bolo brániť vlasť,“ vysvetľuje Engiell Serjani, ktorý býval redaktorom miestneho rozhlasu v GjirokastërI. V 80. rokoch sa podieľal na reportážach z manévrov. „Museli sme písať o imaginárnych útokoch, o mŕtvych, o škodách na fronte a pripravovať zvláštne vysielanie“, spomína.

Dnes múry vlhnú a tunely sú schátrané, ale kedysi bol komplex veľmi dobre vybavený: boli tu nekonečné galérie, ktoré  mali odolať jadrovým bombách so silou 20 kiloton, boli tu miestnosti určené pre armádne veliteľstvo, pre tajnú políciu, pre prokuratúru a súd aj pre kontrašpionáž, popisuje bývalý vojak Astrit Imeri.

Bolo tu zariadenie pre vysielanie i odpočúvanie, spálňa, pekáreň, cisterny s vodou, a dokonca kalašnikovy a pištole TT-33 pre prípad, že by nepriateľ prenikol až dovnútra. V komplexe bolo možné vydržať celé týždne, dodáva Imeri.

Enver Hodža nechal vyhĺbiť 173 371 bunkrov po celom Albánsku. Keď režim v roku 1990 padol, boli ponechané svojmu osudu. Z niektorých sa stali kaviarne, skladiská, útulky pre bezdomovcov či turistické atrakcie, ako je tomu v mestečku Gjirokastër.

Mesto pritom tento rok doteraz uvítalo len 22 tisíc albánskych a zahraničných návštevníkov, kým minulý rok v rovnakom období ich bolo 120 tisíc.

Turistika je sektorom, ktorý pandémia najviac postihla, uvádza prezident obchodnej a priemyselnej komory v Gjirokastre Maksim Hodža. Počet zahraničných turistov klesol o 70 percent a experti odhadujú straty na miliardu eur.

Malé skupiny turistov, ktoré prechádzajú prázdnymi uličkami, prinášajú štipku  nádeje, chce veriť Maksim Hodža. Gjirokastër, ktorý je rodiskom veľkého albánskeho spisovateľa Ismaila Kadareho, má stále čo ponúknuť.

Autor: © Zoznam/ako