Večný Rím odhalil ďalší poklad: Unikátna stavba je mauzóleom prvého rímskeho cisára Augusta

Mauzóleum je najväčšou hrobkou s kruhovým pôdorysom na svete a postavili ho v roku 28 pr. Kr. neďaleko brehov rieky Tiber na uloženie ostatkov Augusta a jeho následníkov vrátane cisárov Tiberia, Caligulu a Claudia.

"Ide o historický okamih," povedala novinárom starostka Ríma Virginia Raggiová a dodala, že lokalitu sprístupnia turistom 1. marca, pričom vstup bude bezplatný do 21. apríla, keď si mesto pripomína svoje založenie v roku 753 pnl., informovala tlačová agentúra Reuters.

"Opätovné otvorenie takejto pamiatky je signálom nádeje v čase, keď sa s dobrou vierou pozeráme do budúcnosti napriek neistotám spojeným s pandémiou. Musíme pracovať pre budúcnosť a zachovávať svoje tradície," podotkla Raggiová.

Mauzóleum prešlo po rozpade Rímskej ríše mnohými zmenami - určitý čas bolo pevnosťou, terasovou záhradou i amfiteátrom pre býčie zápasy a ukážky ohňostrojov.

Začiatkom minulého storočia ho prestavali na obrovské divadlo pre koncerty a operné predstavenia. Fašistický diktátor Benito Mussolini neskôr nariadil rozobrať jeho hľadisko, keď sa usiloval o obnovu pamiatok starovekého Ríma.

Stavba rokmi chátrala, lokalitu pohltila zeleň a odpadky. Obnova mauzólea stála desať miliónov eur.

Pôvodné mramorové obloženie, ktoré zdobilo Augustovu hrobku, bolo vyplienené už pred storočiami, a socha, ktorá sa kedysi týčila nad budovou, je taktiež dlho nezvestná.

Návštevníci však budú môcť spoznať dávnu slávu tohto miesta prostredníctvom virtuálnych prehliadok.