Koloseum sa kedysi kúpalo v krvi: 20 zaujímavostí o najznámejšom symbole starovekého Ríma

 

1. Budova Kolosea vznikla v období medzi rokmi 72 a 80 nášho letopočtu. Na jej postavenie používali iba kombináciu betónu a kameňov. Architekt premyslel svoje plány do posledného detailu, aby pripravil nielen priestor pre divákov a strednú časť ako hlavné javisko, ale aj zákulisie s miestnosťami pre bojovníkov.

2. Na výstavbe Kolosea sa nepodieľali domáci obyvatelia, ale otroci. Išlo o Židov, ktorých Rimania zajali počas svojho víťazného ťaženia po Európe.

3. Koloseum má rozmer súčasných najväčších futbalových štadiónov. Je oficiálne najväčším amfiteátrom na svete. Jeho dĺžka je 189 metrov a šírka 156 metrov.

4. I keď možno Koloseum nepôsobí na fotografiách až tak mohutne, v skutočnosti patrí medzi najvyššie historické budovy. Jeho výška je 50 metrov, čo predstavuje približne dvanásť poschodí.

5. Na Koloseu si môžete všimnúť niekoľko brán. Tie boli rozdelené pre bežných divákov, panstvo, bojovníkov a špeciálnu funkciu mal aj západný vchod. Ten nazývali Brána smrti, pretože odtiaľ vynášali všetkých porazených gladiátorov.

6. Na tomto mieste sa v minulosti nachádzala Nerova vila s veľkou záhradou. Konkrétne pod Koloseom bolo kedysi veľké umelo vybudované jazero. Po  panovníkovej smrti ho zasypali a začali tam stavať toto veľdielo.

7. Divácky priestor bol rozdelený do troch hlavných častí. Len v jednej z nich sa nachádzalo sedenie a to bolo určené pre bohatých mužov. V druhej sekcii museli stáť ich manželky a dcéry a zvyšok tvoril priestor na státie pre chudobných obyvateľov Ríma.

8. Zápasy v Koloseu si vyslúžili veľkú slávu. Kvôli tomu putovalo mnoho ľudí aj stovky kilometrov, aby mohli zažiť takúto atmosféru. V tomto období dokázal amfiteáter prijať až 50 000 divákov, čo je na možnosti vtedajšej architektúry neuveriteľný počet.

9. Vstup do Kolosea bol v minulosti bezplatný. Panovníci si tak chceli zabezpečiť, že ich ľudia budú mať radi a prejavia im poslušnosť. V niektoré dni dokonca divákom poskytovali aj jedlo.

10. Po skončení zápasov nikto odtiaľ ľudí nevyháňal preč. Pokojne mohli prečkať do ďalších dní a počkať si na ďalšiu zábavu. Preto tí poddaní, ktorí nemali nič na práci, sa tam stretávali so svojimi kamarátmi a svorne sa zabávali. Každý občan však mohol na tomto mieste zostať maximálne sto dní.

11. Monumentálna budova nie je zničená len kvôli vysokému veku. Najviac škôd napáchali dve zemetrasenia, ktoré sa odohrali v období medzi 8. a 13. storočím. Tie porušili statiku a zničili vrchnú časť Kolosea.

12. Koloseum sa pôvodne nazývalo Flavianov amfiteáter. Svoje pomenovanie dostalo podľa rodiny Flavianovcov, ktorých zakladateľom bol Vespasian.

13. Zaujímavosťou je, že Rimania už v tých časoch používali posuvnú strechu. Amfiteáter prikrývali obrovskou plachtou, aká sa kedysi používala na lodiach. Tú zaťahovali počas horúcich dní, aby nebolo divákom v najlepších sekciách veľmi horúco. Robili to pomocou prepracovaného systému desiatok lán.

14. Okolie Kolosea, ale aj samotná budova boli kedysi ponímané aj ako miesto najväčších nerestí. Po zápasoch tam často prichádzali prostitútky, ktoré prišli potešiť sklamaných divákov.

15. V amfiteátri sa kedysi nachádzala obrovská bronzová socha cisára Nera. Po jeho smrti však na neho neradi spomínali, preto ju nechali vytiahnuť von. Hlavu jej odpílili, dali tam neurčitú tvár so zvláštnou korunou a sochu začali nazývať bohom slnka.

16. Podľa odhadov zomrelo v Koloseu vyše milióna rôznych zvierat a pol milióna zápasníkov. Najhoršie boli stodňové zábavy, kde počas jedného dňa boli schopní zabiť až 10 000 zvierat.

17. Prvé oficiálne hry tam organizovali hneď v roku 80. Tie trvali taktiež sto dní a boli zamerané najprv na súboje so zvermi a neskôr na boj medzi gladiátormi.

18. V podzemí sú desiatky miestností, v ktorých chovali zvieratá a žili tam bojovníci. Nachádzalo sa tam taktiež 36 pascí, ktoré boli určené na oživenie zábavy.

19. Koloseum je možno trochu nečakane aj obľúbeným miestom pre botanikov. Keď totiž začala budova chátrať, darilo sa tam rôznym rastlinám a dnes pomedzi ruiny rastie vyše 300 zaujímavých druhov.

20. Počas istého obdobia vytrhali drevenú podlahu v amfiteátri, napustili tam tisíce litrov vody a zorganizovali bitku lodí. No tá nebola natoľko obľúbená, preto tam už navždy vrátili pevnú podlahu.

 

Autor: © Zoznam/David

Zdieľať článok na Facebooku