Portugalský kláštor Alcobaca vznikol na močarisku: Patrí k najkrajším gotickým pamiatkam sveta

Z vďaky ho nechal postaviť portugalský kráľ

O vznik viacerých kostolov alebo kláštorov vo svete sa postarali panovníci. Kupovali si tak odpustky, alebo chceli vyjadriť vďaku za nejaký úspech, ktorý sa im podaril. To druhé platilo aj v prípade Alcobacy. Opátstvo postavili v 12. storočí, na popud kráľa Alfonsa I. Portugalského. Ten sa zaprisahal, že ak sa mu podarí dobyť mesto Santarém, na znak vďaky vybuduje kláštor, ktorý zverí do opatery miestnemu mníšskemu rádu. Keďže bol vo svojom ťažení úspešný, svoj sľub splnil. Práce na stavbe však vôbec neboli jednoduché. Keď už vznikli základy a prvé budovy, napadli tento kraj Maurovia. Tí všetko zničili, preto museli s budovaním začať odznova. Potom sa už kláštor našťastie podarilo dokončiť a vďaka tomu sa Portugalsko môže pochváliť jednou z najkrajších sakrálnych stavieb gotického štýlu v Európe. Prvé kompletné práce skončili na konci 13. storočia.

Fasádu sa nepodarilo uchovať v pôvodnom stave

V súčasnosti tvorí kláštor komplex viacerých budov. Okrem hlavnej časti sa dostanete do kostola, súkromných komnát mníchov, miestnosti na vítanie návštev, rytierskej haly a uvidíte dokonca aj kuchyňu a Sieň kráľov. Posledné časti do areálu pribudli v 18. storočí. Keďže sa o kláštor často zaujímali aj nepriatelia, tak sa ho z exteriéru nepodarilo uchovať v až tak dobrom stave. Fasáda nie je pôvodná, čo je veľká škoda, pretože mala niekoľko zaujímavých ozdobných prvkov. Vymeniť museli tiež veľké zvony vo zvonici, ktoré už boli zničené. V kláštore sa nachádzajú hrobky, z ktorých najvzácnejšia patrí bývalému portugalskému kráľovi Pedrovi I., ktorý bol synom Alfonsa I. a veľmi si toto miesto obľúbil.

Najväčší kostol s deviatimi kaplnkami

Dominantou celého areálu je kostol, ktorý je najväčším v krajine. Jeho interiér je jednoduchý, má 20 metrov vysoké klenbové stropy a vyvoláva v návštevníkoch pocit pokánia a skromnosti. Kostol dokončili v roku 1252 ako vôbec prvý gotický v Portugalsku. Má pôdorys v tvare latinského kríža. Na dĺžku meria sto metrov a cez centrálnu časť vedú tri uličky. Tá prostredná slúži pre kňaza a miništrantov, ktorí tadiaľ chodia k oltáru, bočné sú určené pre veriacich. Apsidu obklopuje veniec deviatich kaplniek.

Kuchyňa s vlastnou nádržou na vodu

Veľmi zaujímavou časťou prehliadky je kuchyňa, ktorá patrí k najväčším v krajine. Keďže v kláštore žilo veľké množstvo mníchov a neustále mali veľa návštev, museli tomu prispôsobiť aj priestory na varenie. Pôvodnú kuchyňu zrušili v 17. storočí a zostali z nej už iba dvere. Nová miestnosť bola ešte väčšia a pútavejšia. Aj tej dominujú jednoduché línie a vysoké presvetlené priestory. Priamo v strede sa nachádza obrovské ohnisko na prípravu jedál, nad ktorým je komín, podopretý ôsmimi železnými piliermi. Taktiež sa tam nachádza veľká nádrž v podobe malého krytého bazéna, do ktorého pomocou potrubia privádzali vodu, používanú pri varení. Mnísi mali k dispozícii aj veľký drevený stôl, pri ktorom si spolu posedeli každý večer po službe.

Vzdelávali aj obyčajných ľudí

Oblasť okolo mesta Alcobaca je v súčasnosti známa vďaka pestovaniu ovocia. Na úrodný poľnohospodársky región ju premenili práve mnísi cisterciánskeho rádu, ktorí tam žili. Hneď po založení opátstva vysadili v záhradách niekoľko ovocných stromov. Keďže tam bola dobrá klíma, tak sa im začalo dobre dariť. Dodnes sa hovorí, že plody z tejto oblasti sú najlepšie z celého Portugalska. Zaoberajú sa tam tiež výrobou vína a likéru ginja, ktorý sa vyrába zo špeciálnej odrody višní a čerešní. Tradičným spôsobom sa podáva v čokoládových kalíškoch a s ovocím lúhovaným v alkohole. Okrem základov poľnohospodárstva mnísi taktiež otvorili prvú verejnú školu pre deti zo všetkých spoločenských vrstiev v krajine. Od roku 1269 im poskytovali základné vzdelanie, ktoré im malo zlepšiť život. Položili tak základy školského systému.

Autor: © Zoznam/David