Kráča s hlavou hrdo vztýčenou. Napokon sa dočkal. Po násilnej smrti svojho otca Filipa II. je Alexander Macedónsky vyhlásený kráľom. K slávnostnému okamihu pritom dochádza v honosnom paláci v Aigai, vtedajšej metropole kráľovstva.
Veľkolepé sídlo nechal vystavať už Alexandrov otec Filip II. (asi 382 – 336 pred n. l.). K dielu snáď prizval slávneho architekta Pythea z Priéné, ktorý sa už predtým podieľal na vybudovaní Mauzólea v Halikarnasse, považovaného za jeden zo siedmich divov starovekého sveta. Aj Filipov palác by sa ním mohol smelo stať. Nachádza sa na terénnej vyvýšenine, odvšadiaľ je dobre vidieť. Vypína sa nad okolím ako pyšný symbol moci vládnucej dynastie Argeovcov. O to napokon Filipovi išlo...
Sídlo pre úradníkov?
Odborníci sa dlho domnievali, že palác slúžil ako kráľovská rezidencia. Dnes sa však ozývajú hlasy, že bol skôr administratívnou budovou, v ktorej sídlili všetci dôležití kráľovskí úradníci. Nachádzali sa tu aj svätyne a reprezentatívne priestory pre organizovanie veľkolepých banketov alebo osláv napríklad pri príležitosti uvedenia nového panovníka na trón ako v prípade Alexandra Veľkého (356–323 pred n. l.) v roku 336 pred n. l. Obdivuje slávny vojvoda tunajšiu krásu, keď kráča miestnosťami vyloženými mramorom, po mozaikách poskladaných z drobných kamienkov, a očaria ho bohato zdobené steny? Ťažko povedať, dlho sa tu nezdrží. Vydáva sa na ťaženie proti Peržanom, a zatiaľ čo on dobýva svet, začína symbol macedónskej moci upadať…
Vstal z popola
V roku 148 pred n. l. palác v Aigai zničia Rimania. Jeho trosky potom postupom času rozoberajú miestni. Stopy po ňom sú archeológmi objavené až v 19. storočí. Z popola jedna z najvýznamnejších stavieb klasického Grécka vstáva až v tom nasledujúcom. Tento rok sa po 16 rokoch náročného reštaurovania otvára pre verejnosť. Zvyšky bývalého paláca macedónskych kráľov, ktoré sú aj s okolím vrátane panovníckych hrobiek zapísané na zozname UNESCO, tak možno navštíviť v susedstve súčasného mesta Vergina neďaleko severogréckeho Solúnu.
Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise HISTORY Revue.
