FRANCÚZSKO - Vojská znepriatelených Burgunďanov zaplavujú v máji 1418 Paríž. Tanguy du Châtel, verný poddaný kráľa Karola VI., tuší, že je zle. Sadne na koňa, rozbehne sa do paláca a so skupinkou jazdcov odvezie len 15-ročného dauphina do bezpečia na hrad Chinon. Tomu sa to ale spočiatku vôbec nepáči. Všeličo už o tomto mieste počul...
História stredovekého hradu Chinon, ktorý leží neďaleko sútoku riek Vienne a Loiry, siaha zhruba do 10. storočia. O 200 rokov neskôr z neho spraví svoju rezidenciu anglický kráľ Henrich II. Plantagenet (1133–1189), ktorý tu tiež na úteku pred svojimi vzbúrenými synmi Richardom (1157–1199) a Jánom (1166–1216) umiera. Hovorí sa, že keď sa Richard Levie srdce prišiel pokloniť zosnulému otcovi, začala mŕtvole z nosa tiecť krv – ako zlé znamenie. V 13. storočí ruch na Chinone utícha a z hradu sa stáva ponurá pevnosť, v ktorej sú držaní dôležití väzni. Napríklad aj členovia presláveného rádu templárov…
Veľmajster v kobke
Ich ohromné bohatstvo je chamtivému kráľovi Filipovi IV. Peknému (1268–1314) už dlho tŕňom v oku. „Museli sa upísať samotnému diablovi!“ rozčuľuje sa. Ráno 13. októbra 1307 nariadi všetkých členov rádu pozatýkať. V rukách vojakov skončia v ten deň desiatky templárov, medzi nimi aj sám veľmajster Jacques de Molay (asi 1243 – 1314), ktorý čelí obvineniu z kacírstva a sodomie. Starého prešediveného muža naložia na voz a v jesennej pľušti ho vláču po rozbitých cestách.
Trvá niekoľko dní, kým vozy prejdú rieku Vienne a Jacques de Molay uvidia tvrdú siluetu hradu Chinon. Nakoniec tu strávi niekoľko mesiacov, kým bude v Paríži upálený. V kobkách Chinonu po ňom a zhruba 60 ďalších templároch zostanú v múroch tajomné rytiny, ktorých význam nebol dodnes uspokojivo vysvetlený. Ide o fúzatú hlavu (Bafometa), za ktorého údajné uctievanie boli templári súdení, o tvora s kohúťou hlavou a akési podivné znaky. „Niektoré symboly obsahujú hviezdy, rôzne geometrické obrazce, ruky s vyrytými srdcami a tak ďalej,“ píše súčasná britská historička Karen Rallsová.
Osudové stretnutie
Storočná vojna zúri naplno a Paríž je v obliehaní nepriateľov. Následník trónu a budúci kráľ Karol VII. (1403-1461) sa preto uchýli do bezpečia na hrad Chinon. Tu ho, už ako nekorunovaného vladára, vo februári alebo marci 1429 navštevuje mladučká Jana z Arku (asi 1412–1431), ktorá tvrdí, že počuje hlasy svätých a cíti sa byť povolaná zachrániť Francúzsko. Celé dva dni čaká, kým ju Karol prijme v trónnej sále hradu. Panovník si údajne vymení s jedným zo svojich dvoranov šaty a skryje sa do húfu šľachticov, lenže zvláštna vidiečanka sa nenechá zmiasť.
Príde priamo pred kráľa, objíme mu kolená a prednesie: „Moje meno je Jana a posiela ma kráľ nebies, aby som ti povedala, že budeš korunovaný pravým kráľom Francúzska v remešskej katedrále.“ Karol váha, a dokonca vraj nechá dievča vyšetriť lekárom. Až potom uverí v jej božie poslanie a zverí jej svoje vojsko, s ktorým Jana uháji pred Angličanmi dôležitý Orléans. V júli 1429 je potom Karol skutočne korunovaný v Remeši a už sa nemusí schovávať na Chinone. Kedysi slávny hrad postupne upadá, chátra a uvažuje sa aj o jeho strhnutí. Zachovaný je dodnes len vďaka nadšencom pre históriu.
