ALBÁNSKO - Vila bývalého komunistického diktátora Envera Hodžu symbolizujúca represie, ktoré Albánsko po desaťročia dusili, sa v centre Tirany chystá privítať mladých umelcov z celého sveta. Toto miesto majú premeniť na priestor slobody, tvorby a umeleckej výmeny, napísala agentúra AFP.
"Je skutočnou iróniou osudu podporovať slobodu tvorby na tomto mieste, kde sa v minulosti rozhodovalo o cenzúre a zákazoch," uviedol Bruno Julliar, riaditeľ francúzskej nadácie Art Explora, ktorá sa podieľala na premene Hodžovej vily v rezidenciu pre umelcov.
Diktatúra Envera Hodžu, ktorý zomrel v roku 1985, bola jednou z najrepresívnejších a najkrvavejších v novodobej európskej histórii. Moderné a súčasné umenie bolo úplne zakázané a mnoho umelcov skončilo vo väzení. To však nezabránilo Hodžovi, ktorý študoval vo Francúzsku, aby vo svojej osobnej knižnici - prístupnej vďaka tomuto projektu - zhromaždil desiatku titulov, ktoré by za diktatúry priviedli každého Albánca do väzenia alebo k ešte horšiemu osudu. Išlo napríklad o knihu o sexe a rasizme v Spojených štátoch či o komunizme v strednej Európe vrátane Pražskej jari.
Umelecká rezidencia nesie názov Villa 31 x Art Explora a privíta v rámci prvého ročníka 22 umelcov z približne 15 krajín. Všetci sa zaviazali pracovať na tému spoločenských vrstiev – tému, ktorá bola v čase diktatúry nepredstaviteľná.
Mladá talianska bádateľka a videoumelkyňa Genny Petrottaová prišla pred niekoľkými dňami. Priestor ju podľa jej slov podporuje na introspekciu aj kreativite. "Keď sa ráno prebudím, zapisujem si svoje sny, pretože tu sa mi zdajú celkom absurdné veci. Svojím spôsobom pôsobia ako dramatické emocionálne divadlo a ovplyvňujú moje písanie. Je dôležité byť tu, pretože to do mojej práce vnáša niečo nečakané," uviedla. Tento dom jej pripomína klasické hry Hamleta a Macbetha; vo vile bude pracovať na modernom predstavení o mocenských hrách.
Vila, kde rodina Hodžovcov žila až do pádu komunizmu na začiatku roku 1991, sa vtedy nachádzala v srdci štvrti neprístupnej väčšine Albáncov, ktorú vo dne v noci strážila polícia a tajní agenti. Dnes je tu množstvo barov a kaviarní a dom bol kompletne prestavaný, aj keď si zachoval časť dobového nábytku a obrovské obrazy v štýle sociálneho realizmu.
"Tento priestor bude využitý na všetko, čo sa Enverovi Hodžovi hnusilo... natoľko, že sa bude musieť v hrobe obracať," vyhlásil nadšene albánsky premiér Edi Rama. "Presne taká bude táto vila duchov dnes: dom 'modernistickej degenerácie'," povedal Rama pri otvorení rezidencie v polovici januára s odkazom na slovník, ktorý používala vtedajšia diktatúra na diskreditáciu umelcov.
Ukrajinka Stanislava Pinčuková žijúca v Sarajeve patrí k prvej skupine umelcov, ktorí rezidenčný program v bývalej Hodžovej vile absolvujú. Je známa svojimi kresbami, inštaláciami a sochami a chce študovať spôsob, akým priestor uchováva pamäť a zároveň svedčí o politických udalostiach porušujúcich ľudské práva. "V tomto dome je cítiť neuveriteľná ťarcha, všetko v ňom dýcha bolesťou a napätím," hovorí Ukrajinka.
V skrýši za súkromným kinom sa ako priamy vstup do paranoje Envera Hodžu poodkrývajú dvere suterénu vily, ktoré ústia do sústavy tunelov a protiatómových krytov dlhých niekoľko kilometrov. Po roky opustené a uzavreté chodby a tunely sú ohlodané časom a vlhkosťou. Ale albánska architektka a výtvarná umelkyňa Gerta Xhaferajová, ktorá žije a pracuje vo Švajčiarsku, ich chce premeniť na umelecké dielo. "Čo skrývajú? Nielen doslova, ale aj symbolicky, čo predstavujú? Chcem odhaliť tento podzemný svet a premeniť tajomstvo na umenie," vysvetľuje rezidentka.
Toto historické miesto, ktoré kedysi patrilo diktatúre, bude teraz stelesňovať slobodu a budúcnosť, píše AFP.
