TALIANSKO - Archeologický park v Pompejach, ktoré zničil výbuch sopky Vezuv v roku 79 nášho letopočtu, chce oživiť tradíciu výroby vína v meste. Rozšíria vinice, ktoré už medzi odkrytými troskami Pompejí rastú, víno chcú nechať zrieť v tradičných amforách a ponúkať ho turistom. Píše o tom server denníka The Times.
Pompeje boli jedným z vinárskych centier starovekej rímskej ríše, a to vďaka úrodnej sopečnej pôde bohatej na minerály, ktorá živila vínnu révu rastúcu práve na svahoch Vezuvu. Fresky v miestnych domoch oslavovali boha vína Bakcha a víno sa popíjalo v tavernách, ktorých bolo v meste najmenej 200.
Oživiť miestne vinárske techniky sa teraz pokúsi Archeologický park v Pompejach v spolupráci s miestnym súkromným vinárstvom Tenutem Capaldom, s ktorým sa dohovoril na 19-ročnej spolupráci. Vinice medzi vykopávkami budú rozšírené až na 15 akrov (asi 60.000 metrov štvorcových), víno bude zrieť v tradičných amforách a prehliadky, workshopy a ochutnávky poskytnú turistom čerstvý pohľad na rolu vína v starovekom Ríme.
"Budeme môcť verejnosti predstaviť nový druh archeológie," povedal denníku The Times šéf parku Gabriel Zuchtriegel. "Človek nemôže pochopiť antický svet bez toho, aby porozumel poľnohospodárstvu," dodal.
Najprv budú uvedené na trh tri druhy vína, dve červené a jedno biele, a predávať sa budú pod novou značkou, ktorá bude ešte len vytvorená. Produkcia bude postupne navyšovaná a do piatich rokov by mohla dosiahnuť až 50.000 fliaš ročne. "Myslím, že do jesene budeme mať niekoľko fliaš," uviedol Zuchtriegel.
Pestovanie vína sa do Talianska dostalo cez Grécko a Balkán a svoj vrchol dosiahlo v starovekom Ríme v druhom storočí pred naším letopočtom. Plinius starší vo svojej knihe Kapitoly o prírode (latinsky Naturalis historia), publikovanej sčasti v roku 77 nášho letopočtu a sčasti po jeho smrti pri erupcii Vezuvu, vychvaľoval "bezkonkurenčnú taliansku révu" a zaznamenal tiež vtedajšie pestovateľské techniky.
Rimania miešali červené a biele hrozno v poréznych hlinených nádobách zvaných dolia a nechávali ich šesť mesiacov kvasiť, kým sa na povrchu nevytvorila biela pleseň, ktorá dodávala vínu charakteristickú kyslosť.
"Jeho chuť pripomínala karí, opekaný chlieb, jablká a ovocie ako marhule," popísalu The Times archeológ z univerzity vo Verone Dimitri Van Limbergen, ktorý sa zaoberá starovekým poľnohospodárstvom. Do vína sa občas kvôli zvýrazneniu chuti pridávali aj bylinky, korenie a med. Podľa Zuchtriegela by sa dnes "nedalo piť".
Vínna réva sa bude pestovať starovekou technikou, kedy sa prepletá cez koly s otvormi a dosahuje výšku až troch metrov. V okolí sa bude pestovať aj obilie a ovocie, aby sa chuť vína priblížila tej antickej.
Nové vína sa budú čiastočne vyrábať priamo v Archeologickom parku. Vinárstvo Tenute Capaldo tu vybuduje pivnicu na zrenie. Drvenie a fľašovanie, ktoré vyžaduje hlučné moderné stroje, sa však bude vykonávať inde, aby sa zachovala atmosféra miesta, uviedol šéf vinárstva Antonio Capaldo.
Do výsadby a stavby pivnice podľa The Times investujú až 1,5 milióna eur.
