CYPRUS - Na juhozápadnom pobreží Cypru, neďaleko mesta Limassol, sa v rovinatej krajine dvíha nenápadná, no majestátna silueta kamenného hradu Kolossi. So svojimi masívnymi múrmi a výhľadom na vinice je stelesnením stredovekého rytierstva, križiackej histórie a legendárneho cyperského vína.
Hrad Kolossi je výnimočným príkladom vojenskej architektúry križiackeho obdobia na Cypre. Jeho dejiny sú úzko späté s európskymi rytiermi, ktorí sa po páde Svätého mesta Jeruzalem a iných križiackych opôr presunuli do východného Stredomoria. Kolossi nebol len vojenskou pevnosťou – bol tiež centrom hospodárskej moci, výroby a exportu, najmä v oblasti poľnohospodárstva a vína.
Dar franského kráľa
Prvá písomná zmienka o Kolossi pochádza z roku 1210, keď sa ostrov Cyprus nachádzal pod vládou franského Luzitínskeho kráľovstva. V tomto roku kráľ Hugo I. daroval územie Kolossi Rádu svätého Jána Jeruzalemského, známemu ako johaniti (neskôr maltézski rytieri). Tí si tu zriadili svoju „commandériu“, teda administratívne a hospodárske centrum, ktoré spravovalo rozsiahle okolie.
Je zrejmé, že už v tom čase existovala na mieste menšia a jednoduchšia pevnosť, slúžiaca na obranu aj ako sídlo veliteľa. Jeho ruiny ležia neďaleko hradu a dominuje im studňa. V istom období sa hrad Kolossi dostal na krátky čas pod kontrolu templárov – iného mocného križiackeho rádu, no po ich rozpustení sa v roku 1310 hrad spolu s majetkom definitívne vrátil späť johanitom, ktorí si tu upevnili svoju pozíciu na celé storočia.
Ako sa sem rády dostali?
Príchod rádov na Cyprus sa spája so slávnym anglickým kráľom Richardom (Levie srdce), ktorý sa v roku 1190 vydal na tretiu križiacku výpravu. Jedna z jeho lodí bola v nepriaznivom počasí nútená zakotviť na ostrove a jeho vtedajší vládca Izák Komnén nechal posádku vrátane Richardovej snúbenice Berengárie zajať. Približne o mesiac neskôr sa na Cypre vylodil aj samotný Richard, dobyl Limassol a požiadal Izáka o stretnutie v Kolossi.
Izák spočiatku súhlasil, no potom poslal Richardovi správu, v ktorej požadoval jeho odchod z ostrova. Anglického kráľa to rozzúrilo natoľko, že so 600 mužmi vpochodoval do Kolossi, kde Izák zhromaždil svoju vlastnú armádu. Vládcu porazil, postupne si podmanil celý ostrov a Cyprus sa stal zásobovacou stanicou križiakov. Pred odchodom do Sýrie Richard vymenoval dvoch zástupcov, nahradil miestnych vojakov vlastnými mužmi a zaviedol franské zákony.
Richard si však uvedomil, že so svojimi obmedzenými silami nedokáže Cyprus udržať, rozhodol sa sústrediť na svoj hlavný cieľ - oslobodenie Svätej zeme a ostrov predal templárskym rytierom. Templári však kvôli častým povstaniam cyperského ľudu tiež nevládali udržať Cyprus pod kontrolou a už o rok ho predali franskému vládcovi Guyovi de Lusignan z Poitiers. Ten sa stal zakladateľom dynastie, ktorá vládla na ostrove celé tri storočia, t. j. do roku 1489.
Počas franského obdobia Cyprus prosperoval, obchod prekvital a ostrov sa stal tranzitnou obchodnou oblasťou. Aby si udržal stabilitu a vyhol sa povstaniam, Guy prilákal cudzincov tým, že im ponúkal rôzne privilégiá a léna výmenou za náboženské alebo vojenské služby. Medzi týmito cudzincami boli aj rôzne mníšske rády vrátane templárov a johanitov, ktorí sa najviac spájajú s Kolossi.
Nedobytná pevnosť
Dnešná podoba hradu pochádza najmä z rokov 1454 – 1455, kedy bol pravdepodobne po zemetrasení alebo po poškodení nájazdmi prestavaný pod vedením veliteľa Louisa de Magnac. Jeho erbový štít s latinským nápisom je dodnes vytesaný nad hlavným vchodom do hradu. Prestavbou vznikla dokonale opevnená 21 metrov vysoká veža – jednoduchá, no mimoriadne účelná, s až 2,5 metra hrubými stenami, strieľňami a zázemím pre vojakov aj obyvateľov.
Hlavná brána hradu je prístupná cez kamenné schodisko a padací most. Vysoko nad ňou vidno otvory, z ktorých sa na útočiaceho nepriateľa lial vriaci olej alebo voda. Hrad má tri poschodia. Prízemie je rozdelené na tri klenuté siene, ktoré sú prepojené dverami, a slúžilo ako sklad a priestor pre zásoby. V podlahe sú otvory, ktoré umožňujú prístup k podzemným vodným cisternám.
Výhľad doďaleka
Vnútorné schodisko s 24 schodmi vedie na druhé poschodie, kde sa nachádzali obytné miestnosti pre veliteľa a rytierov, vybavené menšími oknami s výhľadom do okolia. Je rozdelené na dve siene - západná má obrovský jednoduchý krb, čo naznačuje existenciu kuchyne, a východnú zas zdobí nástenná maľba. Pochádza z prelomu 15. a 16. storočia a zobrazuje Ukrižovanie s Pannou Máriou vľavo a svätým Jánom vpravo od kríža. V ľavom dolnom rohu nástennej maľby vidíme ľaliu s erbom Ľudovíta de Magnac.
Vnútorné točité schodisko s 33 schodmi vedie na tretie poschodie, kde sa nachádzajú aj dve haly. Prvá pravdepodobne slúžila ako jedáleň a druhá ako spálňa. Obe majú veľké krby s erbom Ľudovíta de Magnac na boku a vďaka ôsmim oknám sú veľmi dobre osvetlené. Každé okno má vstavané sedadlá a vo výklenku severnej steny sa nachádza toaleta. Ďalšie vnútorné točité schodisko s 35 schodmi vedie na plochú strechu hradu, ktorá ponúka nádherný výhľad na citrusové stromy, Limassolské soľné jazero, more aj vinice.
Víno kráľov a kráľ vín
Okolie Kolossi bolo už od stredoveku známe pestovaním viniča a výrobou vína, najmä legendárneho Commandaria – sladkého, silného dezertného vína, ktoré sa považuje za najstaršie víno na svete s nepretržitou výrobou. Jeho názov pochádza práve z „La Grande Commanderie“, čo bolo správne územie johanitov so sídlom v Kolossi.
Najväčšia časť ich produkcie sa prepravovala do Anglicka, kde si ju kráľovský dvor veľmi cenil. Nápoj si obľúbili panovníci aj križiaci – Richard Levie srdce ho údajne nazval „vínom kráľov a kráľom vín“. Toto víno bolo vyvážané do všetkých kútov Európy a Kolossi sa vďaka tomu stal bohatým a strategickým bodom križiackej ekonomiky na Cypre. Rád johanitov si tu vybudoval lisy na hrozno, sklady, záhrady a poľnohospodárske stavby, no venoval sa aj výrobe cukru.
Stredoveký cukrovar aj kostolík
V 14. storočí postavili pri hrade Kolossi podlhovastú klenutú budovu z vápencových blokov s klenutými otvormi na troch stranách, ktorá slúžila ako cukrovar. Severne od nej sa zachovali aj ruiny mlyna na drvenie cukrovej trstiny, ktorý bol poháňaný vodou z rieky Kouris dovádzanou cez akvadukt (pozostatky stále vidno severne od mlynu). Najskôr trstinu zbavili listov a nakrájali na malé kúsky, potom ju mlynský kameň drvil. Šťava tiekla do veľkých kotlov, kde sa varila a postupne z nej vznikal cukor.
Ďalšia pozoruhodná pamiatka sa nachádza aj o pár desiatok metrov ďalej. Zvonku pomerne nenápadný, no priam s magickou atmosférou vo vnútri, taký je malý byzantský kostol sv. Efstatha (Agios Efstathios), o ktorom sa predpokladá, že ho využívali johaniti z hradu. Postavený bol v 12. a upravený v 15. storočí, kedy vznikol aj ikonostas a prekrásne fresky, ktorým dominuje podoba sv. Juraja. Je malým zázrakom, že sa zachovala v tak pozoruhodnom stave.
Kameňom písaná kronika
V roku 1571 ostrov Cyprus dobyla Osmanská ríša. Johaniti boli vyhnaní a hoci samotný hrad nebol zničený, stratil svoj význam. Prestal byť vojenskou pevnosťou a prešiel do súkromného vlastníctva. Opevnenie a hospodárske budovy pomaly chátrali a zachovaná zostala len hlavná veža. Každý kameň, výklenok či schodisko v nej všaj nesie stopy niekdajšieho rytierstva, viery a obchodu.
Hoci je Kolossi menší ako iné európske hrady, jeho dejiny z neho robia jeden z najvýznamnejších stredovekých objektov na Cypre. Je to viac než len zrúcanina – je to kameňom písaná kronika stredoveku, rozprávajúca o križiackych rádoch, bojoch, víne, moci a plynutí času. Na jeho múroch sa dodnes odráža slnko tak ako kedysi, keď po nádvorí kráčali rytieri v brnení.
