Výrazné skrátenie dopravy: Otepľovanie umožňuje plaviť sa lodiam do Ázie polárnymi trasami

05.12.2018 |   |    | 

Veľkí lodní dopravcovia by si mohli v budúcnosti skrátiť cestu z Ázie do Európy a naopak cez Kanadské arktické súostrovie o viac ako dva týždne. Ešte pred niekoľkými rokmi boli ľadové vody Severozápadného priechodu pre kontajnerové obry neprístupné. Možnosť, že by sa trasa stala súčasťou globálneho obchodovania, je na základe topenia sa ľadovcov čoraz reálnejšia.



Polárne trasy môžu výrazne skrátiť plavbu lodí medzi Ďalekým východom, Amerikou a Európou. Severozápadný priechod bol ako skratka spájajúca Atlantický a Tichý oceán príťažlivou myšlienkou už v prvej polovici 19. storočia. Český portál iDNES to uviedol s odvolaním sa na informácie britskej BBC.

Prieskumníci sa predháňali v mapovaní oblasti, ktorá by výrazne pomohla spojiť kontinenty iným spôsobom než cez Suezský prieplav. Trasu však v lete pokrývala silná vrstva ľadu. V roku 1845 na to doplatila expedícia kapitána Johna Franklina. Severne od amerického kontinentu zahynul na dvoch lodiach zovretých ľadom aj so 129 členmi posádky.

V súčasnosti, keď sa čoraz viac prejavuje globálne otepľovanie, sa počet lodí, ktoré trasu zvládli, postupne zvyšuje. V roku 2017 sa v letných mesiacoch vydalo na plavbu 32 lodí. Iba jedna z nich však bola kontajnerová. V ostatných prípadoch to boli prieskumné jachty, tankery a výletné lode, ktorým cestu razili ľadoborce. V roku 2016 prešlo prielivom 18 plavidiel a ešte rok predtým ich bolo 16.

Nordic Orion ako prvá nákladná loď preplával koridorom v roku 2013. Viezol iba 76,5 tony uhlia. O rok neskôr loď nasledovalo kanadské plavidlo Nunavik. Trasu z Quebecu do Číny prekonalo za 26 dní. Bolo to o vyše dvoch týždňov rýchlejšie než v prípade, keby absolvovalo 41 dní plavby cez Panamský alebo Suezský prieplav do rovnakého čínskeho prístavu.

Napriek všetkému napredovaniu zostávajú výpravy po severných vodách stále riskantné. Minulý mesiac kanadský minister obchodu Jim Carr uviedol, že „celoročná prístupnosť trasy je otázkou jedného generačného obdobia“.

Niektorí experti však o využiteľnosti trasy pochybujú. Rozvoju severnej cesty bráni aj spor o samotné územie. Kým kanadská vláda považuje všetky cesty medzi ostrovmi za svoje zvrchované územie, Spojené štáty hovoria, že koridor je medzinárodný.

Obchodná trasa medzi Ďalekým východom a Európou sa otvára severne od Sibíri. Ako prvá ju zdolala dánska kontajnerová loď Venta Maersk. Z Vladivostoku do Petrohradu plávala takisto o 14 dní kratšie.

Tankery so skvapalneným plynom vyťaženým na polostrove Jamal sa budú plaviť prakticky celoročne k svojim čínskym, japonským a ďalším ďalekovýchodným zákazníkom. Cestu im budú prerážať atómové ľadoborce. Niektoré severná flotila už dostala a ďalšie k nim časom pribudnú.

Zdielať článok na Facebooku
Ilustračné
Foto: archív
Zdroj: TASR

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)
Sobota, 15. december. 2018. Meniny má Ivica.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa