KORONAVÍRUS nie je jediný: 10 najhorších epidémií v histórii ľudstva

2020-04-21 12:00:00 |   |    | 

Koronavírus Covid-2019 nie je zďaleka jediným, ktorý potrápil ľudstvo. V minulosti sa naši predkovia museli popasovať aj s inými epidémiami, no kedysi mali navyše podstatne horšie podmienky kvôli slabšej hygiene, zlej informovanosti a takmer žiadnemu vedeckému zázemiu. Tak ako predošlé generácie, aj my sa musíme len obrniť trpezlivosťou a disciplínou, kým sa svet opäť po čase vráti do normálu.



 

Mor, 1331 - 1351

Mor na ľudstvo udrel v niekoľkých fázach, no jednu z najdesivejších ér v histórii ľudstva predstavuje dvadsať rokov v období 14. storočia. V tom čase totiž vymrela veľká časť populácie. Najväčším rizikom tejto morovej vlny bolo, že sa choroba prenášala cez hlodavce. U ľudí sa prejavovala ako silný zápal pľúc, popri ktorom začali pacientom černieť končeky prstov na rukách a nohách, čo spôsobovalo odumieranie tkanív. Z toho dôvodu ho začali nazývať aj „čierna smrť“. Nakazení museli žiť v oddelených priestoroch mimo zdravých obyvateľov, no aj tak sa nepodarilo nákazu úplne potlačiť. Postupne sa vracala v nových vlnách, čo ju zaradilo k najhorším pandémiám v našich dejinách.

 

Pravé kiahne, 1520 – 20. storočie

Naše generácie si už pamätajú len ovčie kiahne, ktoré majú podstatne miernejší priebeh. No skutočným postrachom boli pravé kiahne, ktoré na ľudstvo najsilnejšie udreli v 16. storočí, kedy zabili najviac obyvateľov. Kritický bol najmä rok 1520. Toto ochorenie bolo nepríjemné v tom, že sa šírilo veľmi rýchlo a malo aj vysokú úmrtnosť. Často napádalo malé bábätká, ktoré nemali veľkú šancu na prežitie. Pravé kiahne zostali v ľudstve aj naďalej, ale už nikdy nemali takú intenzitu. Objavovali sa aj v 20. storočí, ale od roku 1958 sa pokladajú za oficiálne zaniknutú chorobu, ktorá prežíva už iba v laboratóriách.

 

Cholera, 19. storočie a rok 2018

Jedna z ďalších chorôb, ktoré sme poznali už od nepamäti, pretože prvé zmienky o cholere sa objavovali už pred našim letopočtom. Pre mnohých ľudí by bolo zrejme prekvapením, že dokázala prežiť až dodnes a posledná veľká vlna udrela len nedávno, v roku 2018 v Jemene. Ročne na ňu ochorie vyše milión ľudí. Aj v tomto prípade zohráva veľkú úlohu hygiena. Nakaziť sa môžete najmä z vody, ktorá je infikovaná výkalmi a taktiež z potravín, ktoré sa v nej umyjú alebo ňou polievajú záhrady či polia. Prejavuje sa silnými hnačkami, zvracaním a dehydratáciou. I z toho dôvodu sa apeluje najmä v rozvojových krajinách, aby ste pili len vodu z overených zdrojov a neriskovali takúto nákazu. Cholera však turizmus veľmi neovplyvňuje, pretože sa spája len s najchudobnejšími oblasťami, kam zájdu turisti skôr výnimočne.

 

Španielska chrípka, 1918 - 1920

V týchto dňoch sa často stretneme s porovnávaním Covidu-19 so španielskou chrípkou. Odborníci upozorňujú, že musíme byť ostražití a uvedomelí, aby sa táto pandémia neopakovala vo viacerých etapách. Choroba bola veľmi krutá, pretože napádala najmä mladých ľudí, u ktorých mala rýchly priebeh s dramatickým napadnutím imunity. Postihovala dýchacie cesty a prejavovala sa vysokými teplotami, kašľom a silnou malátnosťou. V rokoch 1918 až 1920 zabila až 50 miliónov pacientov, najviac z nich zomrelo v Španielsku. Svet tak odrazu prišiel takmer o jednu generáciu, ktorá sa mala postarať o obnovenie hospodárstva po 1. svetovej vojne. Podľa historikov mohla byť práve ona príčinou nebezpečného šírenia vírusu. Na jednej strane ohrozovala ľudí kvôli migrácii po skončení bojov, na druhej bola ich obranyschopnosť výrazne oslabená kvôli nedostatku vitamínov, čo spôsobovala potravinová kríza.

 

Ázijská chrípka, 1957 - 1958

Keď dostávajú odborníci otázku o tom, ako sa podľa nich zmení svet po tejto epidémii koronavírusu, odkazujú nás na ázijskú chrípku. Kvôli nej sa naučili ľudia v tých končinách nosiť rúška a hneď ako majú nejaké respiračné ochorenie, vytiahnu ho zo skrine, pretože ho pokladajú za prirodzenú súčasť ochrany seba a svojho okolia. Odborníci sa domnievajú, že ešte veľmi dlho zostane strach z Covidu-2019 aj v našich mysliach a taktiež budeme chodiť aj počas iných ťažkostí s dýchacími cestami s rúškom na tvári. Ázijská chrípka prebehla v dvoch vlnách. Zatiaľ čo prvá najviac uškodila mladým ľuďom a deťom, druhú ťažšie znášali starší ľudia. Prejavovala sa ako klasická chrípka, ktorá prechádzala do silného zápalu pľúc.

 

Hongkongská chrípka, 1968 - 1970

Aj tento druh chrípky vznikol v Ázii, ale postupne sa rozšíril do celého sveta, kde si vyžiadal takmer milión životov. Jej nebezpečenstvo spočívalo v tom, že neustále mutovala a tým vznikal problém nájsť na ňu správnu liečbu. Mladí ľudia prekonali hongkongskú chrípku bez väčších problémov a odnášali si už celoživotnú imunitu. Opäť patrili k najrizikovejším skupinám dôchodcovia nad 60 rokov.

 

SARS, 2000 - 2004

Novodobé dejiny prichádzajú s chorobami, ktoré vznikli po mutácii so zvieracími vírusmi. Tak ako sa teraz označuje za hlavného vinníka Covidu-2019 netopier alebo had, vtedy to spôsobila konzumácia cibetky. Keďže SARS bol jedným z typov koronavírusov, udieral najmä na dýchacie cesty. Jeho prenosnosť nebola natoľko vysoká, preto sa ho podarilo udržať najmä v Číne a ázijských krajinách. Choroba bola nebezpečná v tom, že mala rýchly a agresívny priebeh. Práve na tejto epidémii sa naučila krajina rýchlo konať a nariadiť prísnu karanténu, ktorá zabránila jej šíreniu. Cestovanie po rizikových oblastiach bolo mierne utlmené, ale keďže bola postihnutá pomerne malá oblasť s nízkym počtom infikovaných, nezanechala na turizme žiadne stopy. Sporadicky sa vo svete dnes objavuje pár ojedinelých prípadov.

 

MERS, 2012 - súčasnosť

Veľmi podobne sa prejavuje aj ochorenie MERS. V tomto prípade sa hovorí o prenose na človeka z netopiera alebo z ťavy. Vírus najsilnejšie zasiahol arabské krajiny. Taktiež útočil na dýchacie cesty, ale jeho priebeh bol podstatne ťažší. Navyše MERS mal vysokú úmrtnosť, takže sa stal postrachom tejto éry. Najťažšie obdobie bolo v roku 2012, kvôli čomu sa neodporúčalo cestovať do rizikových krajín. No potom sa ho podarilo dostať pod kontrolu bez toho, aby na neho vedci našli liek alebo vakcínu. Pomohla najmä dôsledná izolácia chorých. MERS sa taktiež sporadicky objavuje v spoločnosti až dodnes, na pár prípadov upozorňovali aj na konci minulého roka.

 

Ebola, 2014 - súčasnosť

Mimoriadne nebezpečné a vysoko úmrtné ochorenie ebola spôsobuje kombináciu hnačiek, zvracania, bolesti hrdla, svalov a hlavy. Infikovať sa môžete cez kontakt s nakazenou osobou alebo zvieraťom, prostredníctvom stolice alebo moču chorých bytostí, ale aj počas pohlavného styku. V pokročilom štádiu napáda viaceré orgány v tele a spôsobuje vnútorné krvácanie. Ebola udrela najsilnejšie na Afriku, kde je postrachom až dodnes. Viac sa šíri v zlých hygienických podmienkach. V roku 2014 spôsobila vo svete veľké obavy, čo sa dotklo aj turizmu. Vlády odporučili necestovať do rizikových oblastí a výrazne sa zvýšili hygienické opatrenia na letiskách a miestach so zvýšenou frekvenciou ľudí.

 

Covid-19

Nákaza koronavírusom Covid-19 sa prvýkrát objavila koncom roka 2019 v čínskom meste Wu-chan, odkiaľ sa rozšírila prakticky do všetkých krajín sveta. Doteraz sa ňou nakazilo takmer 2,5 milióna ľudí, vyše 170 tisíc ochoreniu podľahlo. Epidémia spôsobila rušenie letov a hromadných podujatí, na určitú dobu uzavreli aj ubytovacie a stravovacie zariadenia a turistické atrakcie. To vedie k obrovským problémom a stratám v cestovnom ruchu. Grécko napríklad očakáva, že kvôli poklesu turizmu príde o 22 miliárd eur, straty leteckých spoločností v dôsledku pandémie presiahnu podľa odhadov IATA 300 miliárd dolárov.

 

Autor: © Zoznam/David

Zdieľať článok na Facebooku

Foto: Wikimedia, TASR/AP, SITA/AP

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Piatok, 29. marec. 2024. Meniny má Miroslav.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa