Hubblov teleskop má 30 rokov: Dvadsať najúžasnejších FOTO, za ktoré mu vďačíme
Hubblov kozmický teleskop je najväčší orbitálny zrkadlový teleskop v histórii. Vďaka letu vo výške 600 km nad zemskou atmosférou získava ostrejšie obrázky veľmi matných kozmických objektov ako ďalekohľady na zemskom povrchu. Dovidí až do vzdialenosti 114 miliárd svetelných rokov, vďaka čomu sa uskutočnilo mnoho vynikajúcich vedeckých objavov - dôkazy existencie masívnych čiernych dier, oblastí vzniku hviezd aj doteraz neznámych galaxií.
Hubblov vesmírny ďalekohľad predstavuje najväčší prínos k pozorovacej astronómii v histórii. Pre TASR to uviedol astronóm Roman Nagy z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. "Približne 17.000 vedeckých článkov doteraz využilo dáta z Hubblovho teleskopu, čomu zodpovedá asi 900.000 citácií a referencií. To je naozaj obdivuhodné číslo," povedal Roman Nagy.
Hubblov vesmírny ďalekohľad, alebo tiež Hubblov teleskop vyniesol na obežnú dráhu Zeme raketoplán Discovery, ktorý odštartoval z mysu Canaveral 24. apríla 1990. Od tohto historického okamihu uplynie v piatok 24. apríla už 30 rokov. Išlo o spoločný projekt amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a Európskej vesmírnej agentúry (ESA).
Hubblov teleskop
Poslaním ďalekohľadu umiestneného na obežnej dráhe Zeme je, laicky povedané, pozorovanie vesmírnych objektov bez rušivých vplyvov zemskej atmosféry. Touto myšlienkou sa zaoberali Hermann Oberth, Robert Goddard a Konstantin Eduardovič Ciolkovskij už v roku 1923. V roku 1946 astronóm Lyman Spitzer publikoval článok s názvom Astronomické výhody hvezdárne mimo Zeme.
Pozorovania z vesmíru sa vykonávali s väčším či menším úspechom už počas 60. rokov. NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír v USA) sa začala v roku 1970 zaoberať prípravou Veľkého vesmírneho ďalekohľadu (Large Space Telescope - LST), projekt však narážal na finančné ťažkosti. S výrobou samotného Hubblovho teleskopu sa začalo v roku 1979, no jeho vynesenie do vesmíru sa viackrát odložilo – naposledy v roku 1986, keď bol po havárii raketoplánu Challenger pozastavený americký vesmírny program. Napokon ďalekohľad vyniesol 24. apríla 1990 na obežnú dráhu Zeme raketoplán Discovery pri misii STS-31.
Hubblov teleskop
Spočiatku mal ďalekohľad problémy so zrkadlom – chyba s rozmerom čosi cez dva mikrometre spôsobila, že získaný obraz nebol ostrý. "Prvé tri roky to vyzeralo na veľké tápanie a zdalo sa, že obrovské peniaze na tento projekt neboli vynaložené účelne," doplnil Nagy. Pri prvej servisnej misii na prelome rokov 1993 a 1994 sa však podarilo servisnému tímu chybu opraviť. Vzápätí nasledoval jeden z prvých veľkých objavov, keď sa kométa Shoemaker-Levy 9 v júli roku 1994 zrazila s planétou Jupiter – a Hubblov ďalekohľad pozoroval v priamom prenose túto relatívne zriedkavú udalosť.
"Zásadnou vecou, ktorú na prednáškach ukazujem aj študentom, je potom Hubblovo vesmírne pozadie, tzv. deep field. Je to záznam maličkej a úplne tmavej časti oblohy, na ktorej nevidno žiadne hviezdy našej galaxie. Urobí sa séria snímok, ktorá sa dá softvérovo spojiť do jednej kvalitnej snímky a už prvý raz Hubblov vesmírny ďalekohľad uvidel, že sa na tomto maličkom štvorčeku v zdanlivo prázdnej časti vesmíru nachádza približne 1.500 galaxií. Vďaka čoraz vyspelejšej kamerovej technike sa na obrázkoch, ktoré Hubblov ďalekohľad urobil pred pár rokmi, dali zaznamenať až desaťtisíce galaxií. To patrí medzi najväčšie úspechy – zistenie, že vesmír je plný takýchto zoskupení hviezd," vysvetlil astronóm.
Záber Hubblovho teleskopu
Podľa jeho slov sa na jednom z týchto záberov nachádzal aj najvzdialenejší bod vo vesmíre, resp. najvzdialenejší zdroj žiarenia, ktorý sme kedy zo Zeme uvideli. Ide o jeden z kvazarov – teda aktívnych jadier galaxii, ktoré vznikali tesne po veľkom tresku a boli zdrojom extrémne silného žiarenia. "Vidíme vlastne fotóny, ktoré vznikli pred 13 miliardami rokov, čo znamená, že sa pozeráme do minulosti vesmíru. Hubblov ďalekohľad je taký citlivý, že aj to málo fotónov z prvotných zdrojov žiarenia dokázal zachytiť," dodal Roman Nagy.
Hubblov teleskop tak sprostredkuje informácie o počiatkoch vesmíru, o jeho rozpínaní, no zároveň prináša aj pozorovania zo Slnečnej sústavy, či z jej okraja. Jeho nasledovníkom má byť v najbližších rokoch Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba, ktorý je už podľa Nagya technicky pripravený a rieši sa jeho vynesenie na obežnú dráhu. Kým Hubblov teleskop má zrkadlo s veľkosťou cca 2,4 metra, nový ďalekohľad má poskladané zrkadlá s priemerom 6 metrov, čo pri vyššej citlivosti umožní vidieť napríklad aj viac objektov zo vzdialeného vesmíru.
Pozrite si najkrajšie fotografie, ktoré vznikli vďaka Hubblovmu teleskopu:
Hviezda V838 Monocerotis vzdialená od nás okolo 20 000 svetelných rokov na okraji Mliečnej cesty.
Pohľad do kaverny zvíreného vesmírneho prachu a plynu, v ktorej sa rodia tisícky hviezd. V hmlovine Orion je približne 3000 hviezd s rôznou veľkosťou a niektoré boli spozorované po prvýkrát. Jasná centrálna oblasť je domovom štyroch najjasnejších hviezd hmloviny. V ľavom hornom rohu je jasná oblasť tvarovaná obrovskou mladou hviezdou M43. Hmlovina je od Zeme vzdialená 1500 svetelných rokov a je najbližším miestom vo vesmíre, kde sa tvoria hviezdy.
Gigantická špirálová galaxia s označením Messier 101. Masa zložená z hviezd, medzihviezdneho prachu a plynu má priemer 170000 svetelných rokov, teda dvakrát viac ako naša galaxia, Mliečna dráha. Galaxia je vzdialená od Zeme 25 miliónov svetelných rokov.
Zrod a zánik hviezd v hmlovine NGC 3372 (Carina Nebula) vzdialenej približne 7500 kilometrov od Zeme. Hmlovina obsahuje minimálne tucet jasných hviezd, ktoré sú 50- až 100-násobne väčšie ako naše Slnko.
Skupina troch galaxií s označením NGC 5679 (Arp 274)
Fascinujúce detaily slávnej hmloviny NGC 2818, ktorá leží v súhvezdí Kompas
Galaxia I Zwicky 18, ktorú najskôr vedci považovali za výrazne mladšiu, neskôr však zistili, že zrejme vznikla v rovnakom období ako väčšina ostatných galaxií.
Hubblov teleskop zachytil aj „posledný výdych“ hviezdy, ktorá v mnohom pripomína naše Slnko. Vedci preto predpokladajú, že ho takýto osud čaká asi za 5 miliárd rokov.
Jasnomodré novovzniknuté hviezdy v oblasti známej ako N90
Fotografia z decembra 2005 patrí k tým najväčším, ktoré Hubblov teleskop vytvoril. Zachytáva totiž úplne celú hmlovinu, konkrétne tú s označením Krabia.
Pozostatok supernovy, teda hviezdnej explózie, ktorý vyzerá ako červená stuha
Panoramatický pohľad na asi 100.000 farebných hviezd v centre obrovského zhluku hviezd v Omega Centauri
Zrod hviezdy v hmlovine Carina Nebula
Hmlovina s označením NGC 6543, známa ako Mačacie oko
Súhvezdie Andromeda
Kozmický útvar tvorený plynom a prachom s názvom Stĺpy stvorenia v súhvezdí Orla
Guľová hviezdokopa 47 Tucanae
Časť hmloviny NGC 2174 (Opičia hlava) v súhvezdí Orión asi 6400 svetelných rokov od Zeme
Prstencová hmlovina Messier 57
Dvojica galaxií, ktoré sa dostali do vzájomnej interakcie v tvare pripomínajúcom ružu
Autor: © Zoznam/ako
Zdielať článok na FacebookuFoto: SITA/AP/NASA
Zdroj: TASR
Súvisiace články
TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.