Shanghai World Financial Center - jeden z čínskych zázrakov architektúry

09.05.2020 |   |    | 

Všetci v Šanghaji poznajú „otvárač“. Tým nemyslíme nástroj na otváranie fliaľ, ale jednu z najimpozantnejších architektonických dominánt tejto takmer deväťmiliónovej čínskej megalopoly – výškovú budovu Shanghai World Financial Center. Tá bola v čase svojho dokončenia vôbec najvyššou stavbou v oblasti pevninskej Číny. Nešlo však o jediné „naj“, ktoré sa s ňou neodmysliteľne spájalo.



 

Už v architektonickom projekte z roku 1997 sa rátalo s tým, že sa budova stane symbolom ekonomického významu Číny na globálnych trhoch. Vyrásť mala uprostred šanghajskej štvrte Pudong, ktorá sa považuje za finančné centrum metropoly, vyhľadávané stovkami svetových bánk, ktoré si tu chcú založiť vlastnú pobočku. Plánovaná stavba u nich preto vyvolala záujem, a každý, kto na burze niečo znamenal, sa usiloval získať v Shanghai World Financial Center priestory do prenájmu. Rysoval sa tak vznik unikátneho projektu, ktorý mal jeho „obyvateľom“ zaistiť dokonalý komfort a vybavenosť – nešlo o ďalšiu kancelársku budovu, ale multifunkčné miesto stretnutí významných ľudí. A teda svojim spôsobom istou známkou prestíže vo finančníckom sektore.

 

Neo-futuristický klenot uprostred deväťmiliónového mesta

Záujem Číny na úspechu SWFC dokladá i fakt, že sa do projektu zapojilo mnoho subjektov z celého sveta. Architektonický návrh dostalo na starosť jedno z najslávnejších a najväčších štúdií v New Yorku – Kohn Pedersen Fox. Zháňanie budúcich nájomcov si vzala na starosť japonská developerská spoločnosť Mori Building Company. Na vlastnej stavbe sa potom spolupodieľali lokálne stavebnej firmy China State Construction Engineering Corp a Shanghai Construction (Group) General Co.

V Kohn Pedersen Fox sa prípravy návrhu navyše chopili tí najpovolanejší vedúci zamestnanci Paul Katz a Leslie E. Robertson, obaja skúsení profesionáli, čo sa týka výstavby ambicióznych výškových budov. Katz už mal za sebou prácu na tak gigantických projektoch ako International Commerce Center v Hong Kongu, Marina Bay Business and Financial Center v Singapure alebo sídlo KPMG v londýnskej štvrti Canary Wharf. Robertson bol jedným z kľúčových členov tímu, ktorý projektoval budovy Svetového obchodného centra v New Yorku, ale tiež Puerta de Europa Towers v Madride či Miho Museum Bridge v Japonsku. SWFC tak ťažilo z mnohoročnej praxe ozajstných priekopníkov v odbore.

V roku 2008 sa SWFC slávnostne otvorilo verejnosti a získalo ocenenie ako najimpozantnejší nový mrakodrap. S výškou 492 metrov sa ihneď zaradilo medzi najvyššie budovy pevninskej Číny na štvrtom mieste. Dnes je jedenástou najvyššou stavbou na svete a spoločne s novšími susedmi Shanghai Tower a Jin Mao Tower ovládajú panorámu miliónového mesta. Návštevníkom ponúkajú luxus hľadieť na Šanghaj z vyhliadkovej plošiny vo výške 474 metrov. Vo svojej dobe sa SWFC tiež mohlo pýšiť ďalším prvenstvom, pretože poskytovalo zázemie najvyššie položeného hotela na celom svete!

 

Prelomový projekt svetovej výškovej architektúry

Budova SWFC nebola vo svojej dobe vnímaná len ako ďalšia výšková kancelárska budova, v procese jej konštrukcie by sme našli mnoho prvkov, ktoré v prvom desaťročí 21. storočia boli skutočne priekopnícke a nie úplne bežné. Oporu celej štruktúre poskytujú štyri masívne stĺpovité piliere, samotná budova je potom pretkaná sieťou diagonál a pásových väzníkov. To všetko obohnané múrmi z betónu. Samotné diagonály utvárajú k sebe zvarené jednotky z konštrukčnej ocele, ktoré sú vyplnené betónom. Týmto spôsobom chceli konštruktéri docieliť čo najdôslednejšie spevnenie, maximalizáciu neprenikania zvukov medzi jednotkami i možnosti, ako čo najkreatívnejšie usporiadať interiéry.

Zásadným prvkom sú však spomínané základové piliere - robustné pylóny z konštrukčnej ocele a železobetónu. Parametre stavby si žiadali využitie vôbec najmasívnejšieho typu ocele na trhu, s priemerom 50 milimetrov. Piliere z ocele v základoch tak na svojich bedrách nesú hmotnosť celej oceľovej konštrukcie, ktorá na ne nadväzuje. To je ich hlavným účelom a hlavnou ambíciou architektov, ktorí sa pri ich projektovaní museli navyše vysporiadať nielen s čínskymi stavebnými predpismi, ale i pomerne špecifickými designovými nárokmi typickými pre čínsku architektúru.

Pri každej výškovej budove podobných rozmerov sa kladú zvýšené nároky na jej bezpečnosť. Do úvahy sa pritom musí vziať mnoho predpokladaných rizík, zahŕňajúcich prírodné katastrofy aj zlyhanie ľudského faktoru. V prípade evakuácie budú rezidenti smerovaní do únikových poschodí, nachádzajúcich sa na každom 12. podlaží. Mori Building Company si dokonca pro projekt SWFC vyjednala vládnu výnimku, umožňujúcu využívať záložné zdroje energie pre napájanie výťahov v prípade akútnej nutnosti vyprázdniť budovu. Pred otvorením verejnosti budova úspešne prešla štyrmi testami, overujúcimi jej limity z hľadiska odolnosti voči nárazom vetra, zvýšenému veternému tlaku i schopnosti obstáť v konkrétnom životnom priestore. Podobne obšírne bola testovaná i odolnosť voči seizmickým vplyvom, aby budove nehrozilo zrútenie v prípade zemetrasenia.

Konštruktéri pamätali i na možnosť poškodenia menších valcových pilierov či nutnosti vyňať za účelom opravy niektoré pásové väzníky. Dômyselná konštrukcia je navrhnutá tak, aby pri odobratí niektorej z týchto jednotiek nehrozil bezprostredný kolaps tých na ne nadväzujúcich. To umožňuje prevádzať bežnú údržbu i stavbu naďalej obohacovať o nové prvky, zvyšujúce udržateľnosť, stabilitu a modernitu šanghajskej dominanty.

Zvláštnou kapitolou, ktorá počiatkom storočia nebola vôbec samozrejmou, je dôraz, ktorý Mori Building Company kládla na ochranu životného prostredia a celkovo využívanie zelených energií. Budova SWFC tak bola budovaná s vidinou viesť jej užívateľov k šetrnému prístupu k životnému prostrediu. Podlahy zakrývajú kobercové dlaždice nenapustené formaldehydom. Na všetkých poschodiach sú rozosiate úložiská na recyklovaný odpad a návod, ako správne triediť, je začlenený i do „domového poriadku“, ktorým sa nájomcovia musia riadiť. Kúrenie a klimatizácia sú riadené pokročilým HVAC systémom, ktorý bol v dobe dokončenia stavby najvyšším štandardom úspory energií, vďaka zvýšenej schopnosti monitorovania efektivity spotrebovávania zdrojov. Developerskej spoločnosti sa podarilo pre svoj projekt vyjednať i inštaláciu vlastného zariadenia pro recykláciu papiera, ktoré sa nachádza priamo v budove.

 

Cesta k úspechu dláždená ťažkosťami

Realizácia megalomanského projektu, ktorá bola pripravovaná už od roku 1993, sa však niekoľkokrát zadrhla tak, že to vyzeralo, že centrum nikdy nebude dokončené. V rokoch 1997 až 1998 prebehla tzv. ázijská finančná kríza. Tej predchádzali obdobia nevídaného ekonomického boomu, kedy dlhodobý rast HDP prilákal do juhovýchodnej Ázie investorov z bohatých európskych regiónov i Japonska. V tejto súvislosti hovoríme o ére tzv. Ázijských tigrov. Z tejto doteraz prehliadanej oblasti sa rýchlo stal najviac prosperujúci región na svete. Radosť investorov však nemala dlhé trvanie, keď v roku 1996 skolabovala ekonomika Thajska v dôsledku navýšenia úverových mier. To sa negatívne odrazilo na sile thajského bahtu i prasknutím bubliny na úverovom trhu. Kríza sa rýchlo preliala do celej oblasti, čo poznamenalo i komunistickú Čínu. Developerské projekty tak boli pozastavené, čo si odniesla práve i stavba SWFC, ktorá mohla pokračovať až o takmer 6 rokov neskôr v roku 2003.

V roku 2007 už bola stavba takmer dokončená. 14. augusta 2017 sa ale obyvateľom vo všetkých kútoch Šanghaja naskytol hrozný pohlaď na najvyššiu budovu zahalenú v opare dymu. Na 40. poschodí totiž vtedy vypukol požiar, čo prizerajúcich sa obyvateľov vydesilo. Oheň sa však zasahujúcim požiarnym zborom našťastie podarilo pomerne rýchlo spacifikovať. Zásah trval približne hodinu a štvrť – hlásenie incidentu prebehlo o 16:30, hasiči úspešne zavŕšili záchrannú operáciu už o 17:45. Dobrou správou bolo, že poškodenie budovy bolo minimálne, navyše počas požiara nikto nebol zranený ani inak ohrozený na zdraví či živote. SWFC tak zaťažkávaciu skúšku, ktorú si preňho nachystal skrat v rozvodoch elektrického vedenia, zvládlo na výbornú.

Kontroverzne však bol prijatý najvýraznejší prvok celej stavby – strešný kruh s priemerom 46 metrov, ktorý mal symbolizovať čínske mytologické zobrazenie oblohy a čínsku mesačnú bránu a zároveň poslúžiť ako symbol otvorenosti Číny businessmanom a podnikateľom z celého sveta. Verejnosť i vplyvné osobnosti čínskeho spoločenského života v ňom totiž videli paralely prirovnávajúce ho k vychádzajúcemu Slnku na japonskej štátnej vlajke. To sa pro zamýšľanú dominantu čínskeho finančníctva stalo problémom, s ktorým bolo nutné sa vysporiadať. Do projektu tak boli zapracované nové prvky, vďaka ktorým si stavba vyslúžila prezývku „otvárač na fľaše“. Najvyššie poschodia teraz korunuje symbolická trapézová štruktúra s dvomi piliermi, prepojenými vzdušnou lávkou, ktorá už poskytla zázemie nejednej luxusnej módnej prehliadke v oblakoch.

 

Tu v SWFC máme všetko

Základnou požiadavkou v zadaní projektu bola multifunkční povaha centra. To malo slúžiť ako miesto stretnutí, so všetkou občianskou vybavenosťou, a zároveň ako dôstojné zázemie finančných inštitúcií svetového formátu. Predpokladalo sa ale i využitie pre zvedavých turistov so záľubou v zdolávaní a skúmaní útrob i vrcholov najvýznamnejších projektov čínskeho inžinierstva.

SWFC má celkom 101 nadzemných a 3 podzemné podlažia. Pri vstupe najskôr narazíte na food court mamutích rozmerov, ktorý sa rozprestiera po celé šírke dvoch podzemných a troch nadzemných poschodí. Občerstviť sa tu môžete v niektorej z vyše 30 reštaurácií, ponúkajúcich kulinárske pôžitky z rôznych čínskych kantónov, Japonska i Taiwanu. Samozrejmosťou sú tradičné čínske knedličky, ale narazíte tu i na špecifické čínske hamburgery či čokoládovňu. Niekoľko čajovní ponúka ideálne prostredie, kam vziať obchodných partnerov na jednanie a pobočka obľúbenej kaviarne Starbucks zas dokazuje, že i v Číne prebieha globalizácia. To všetko dopĺňa široká ponuka služieb – od kaderníctva, masážnych salónov a parfumérií, až po fitness a wellness štúdiá. Vyťažení rodičia sa môžu spoľahnúť na tunajšiu škôlku pre deti, ktorá sa nachádza neďaleko pobočky čínskej štátnej poštovej autority.

Skutočný business sa však odohráva na 7. až 77. poschodí. Tam sídli práve spomínaná svetová finančnícka elita. O eponymné kancelárske priestory bol záujem, už keď prebiehala stavba, dnes z týchto výšin sledujú ruch v Šanghaji zamestnanci svetových gigantov formátu BNP Paribas, Ernst & Young, Commerzbank, Morgan Stanley, Korea Development Bank alebo Bank Of Yokohama. Svoje aktivity odtiaľto riadi i čínske zastúpenie internetového lídra Google, ktoré obýva 60. a 61. poschodie. Tieto inštitúcie majú na 29. podlaží k dispozícii vlastné press centrum. SWFC tým dokazuje svoju jedinečnosť, pokiaľ ide o informačný náskok a zdôrazňuje, že ide o miesto, kde sa dejú zásadné veci ovplyvňujúce chod svetovej ekonomiky. Využiť sa dajú aj vlastné televízne štúdiá, miestnosti pre konanie tlačových konferencií i priestorné lounge a salóniky, ideálne pro početný meeting s predstaviteľmi finančných elít.

Park Hyatt Shanghai, luxusné ubytovanie v oblakoch. Tak by sa dal nazvať prvotriedny hotel obývajúci 79. až 93. poschodie SWFC. Interiéry 174 izieb s minimálnou rozlohou 55 metrov štvorcových navrhoval svetoznámy newyorský architekt s čínskymi koreňmi Tony Chi, pričom jeho cieľ bol jasný od začiatku – uctiť pravidlá a jedinečnosť čínskej architektúry s dôrazom na tradíciu využívania geometrických obrazcov. Pobyt v tomto nádhernom boutique hoteli je tak vskutku tým, čo si každý zaslúži, ale len málokto si ho môže dovoliť. Stravovanie zaisťujú tri hotelové reštaurácie. Ak dostanete chuť na japonské sushi alebo sashimi, čínsky wok, ale trebárs i na klasický americký steak, určite si vyberiete v 100 Century Avenue Restaurant. Tým, čo radšej objavujú kulinárske tradície exotických zázemí, určite odporúčame návštevu Dining Room, kde servírujú tie najvyberanejšie špeciality modernej šanghajskej, če-ťiangskej a jiangskej kuchyne. Pre VIP večierky a oslavy slúži Chef’s Table. Samostatný salónik pre 12 ľudí disponuje vlastnou designovou kuchyňou i audio systémom, vďaka ktorým si môžu hostia prispôsobiť priestor svojim potrebám na mieru a ešte k tomu sledovať, ako vznikajú lahodné pokrmy pod rukami tých najpovolanejších šéfkuchárov.

Najvyššie poschodia paria tým, ktorí sa neboja! Tým sa totiž ponúka možnosť pozorovať čínsku perlu z tak nevídanej perspektívy, ktorú ponúka len málo miest v meste. Na dychberúci zážitok vás pripraví už SKY GATE v prvom podzemnom podlaží, ktoré ponúka možnosť vidieť prvotriednu 3D vizualizáciu so špeciálnymi efektami, a tak vás navnadí na to, čo naozaj uvidíte. Potom, čo vás výťah vyvezie na Sky Walk v 97. poschodí, očakávanie sa stáva realitou. Potešiť vás môže i fakt, že len o tri poschodia nižšie sa schádza čínska i svetová smotánka. Nachádza sa tu totiž Sky Arena, ktorá je vyhľadávaným priestorom pro organizovanie top class eventov a každý, kto niečo znamená, by sa tu mal aspoň raz v živote poobzerať. Pomyselným transcendentným zážitkom je potom účasť na nebeskej módnej prehliadke, ktoré prebiehajú na plne presklených mostoch v jubilejnom 100. poschodí, ktoré je tiež posledným verejnosti prístupným. Do tak intenzívneho kontaktu s oblakmi sa len tak niekde inde rozhodne nedostanete!

Stavba so 101 poschodiami si bezpochyby zaslúži pozornosť obľúbeného programu Mimoriadne projekty (Extreme Engineering) z produkcie Discovery Channel.

 

Zdielať článok na Facebooku


Foto: Discovery Channel
Zdroj: Discovery Channel

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)

Utorok, 26. máj. 2020. Meniny má Dušan.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa