Top hoaxy z ríše zvierat: Neuveríte, v akých čudných tvorov kedysi ľudia verili

2020-11-09 08:01:00 |   |    | 

Mytologické bytosti boli súčasťou príbehov azda odjakživa. Spomeňme si napríklad na egyptskú sfingu, grécku medúzu alebo všetkých tých drakov, jednorožcov a ďalšie zvláštne tvory, ktorých opisu sa v stredoveku venovali celé knihy. V niektoré prazvláštne tvory však ľudia verili ešte nedávno - a pokojne ich ďalej prezentovali ako realitu. Zoznámte sa s top hoaxami z ríše zvierat.



 

Yetiho, Lochnesskú príšeru či chupacabru azda netreba nikomu predstavovať. Dodnes rozdeľujú spoločnosť na tých, čo v ne veria a druhú skupinu, podľa ktorej sú len výtvorom ľudskej fantázie. A to napriek pokročilej technike, o akej pred pár desaťročiami ani len nechyrovali!

Niet divu, že naši predkovia so zatajených dychom počúvali aj o ďalších čudesných bytostiach a bezvýhradne v ne verili. Občas sa predsa dokonca vyskytol aj "dôkaz".

Pozrite si výber najzaujímavejších hoaxov z ríše zvierat, ktorých autorom treba uznať jedno – bujnú fantáziu a zmysel pre humor.

 

Zajac s krídlami

Toto podivné zviera sa vyskytuje hneď vo viacerých kultúrach. V nemeckom Bavorsku je to wolpertinger, v Rakúsku zasa raurackl a v Švédsku ho poznajú pod názvom skvader. Jeho zaujímavý príbeh sa píše od roku 1874. Vtedy vraj rohatého zajaca zastrelil istý lovec, ktorého historka sa rýchlo stala nesmrteľnou. O vyše 30 neskôr dala lovcovi zo žartu jeho gazdiná kresbu podivného tvora a tá sa dostala až do múzea v Örnsköldsviku. V roku 1918 podľa nej preparátor Rudolf Granberg vytvoril vypchaté zviera s telom zajaca a krídlami a chvostom hlucháňa, ktoré je tam vystavené dodnes (obr. dole).

V Severnej Amerika je podobný tvor známy ako „jackalope“ (teda spojenie zajaca a antilopy) a jeho pôvod treba hľadať v 30. rokoch 20. storočia, keď istí bratia Herrikovci jednoducho pripojili jelenie parožie ku kostre zajaca. Unikát sa dobre predával, a tak vznikali stále ďalšie „dôkazy“ o existencii tohto podivného tvora, ktoré dodnes visia po podnikoch naprieč celými Štátmi.

By Rainer Zenz - <a href="https://de.wikipedia.org/wiki/Benutzer:Rainer_Zenz" class="extiw" title="de:Benutzer:Rainer Zenz">Rainer Zenz</a>,

CC BY-SA 3.0, Link

Takéto zviera bolo pritom známe už v stredoveku. V 16. až 18. storočí verili, že tzv. lepus cornutus skutočne existuje, čo dokazuje niekoľko malieb (vrátane jednej od Albrechta Dürera, obr. hore), ale aj vedecké spisy. Jedno také zviera mal dokonca údajne vo svojej zbierke kuriozít cisár Rudolf II.

Súčasní vedci však v jeho existenciu neveria a domnievajú sa, že očití svedkovia mohli vidieť zajace postihnuté papilomavírusom. Ten spôsobil nádory, ktoré na hlave mohli pripomínať parožie.

 

Chlpatý pstruh

Podivným tvorom je aj huňatý pstruh, ktorý sa spomína v ľudových rozprávkach v Severnej Amerike a na Islande. Tam už od 17. storočia verili, že tzv. lodsilungur je dielom netvorov a obrov. Ak by ho vraj nejaký muž ochutnal, v bruchu by mu začalo rásť dieťa a kvôli jeho pôrodu by mu museli rozrezať miešok.

Z Islandu sa zrejme legenda dostala až za oceán, kde zas veria, že hrubý kožuch mal rybu ochrániť pred zimou. Vody jazier a riek sú vraj tak studené, že by si bez srsti neudržala svoju telesnú teplotu. Keď sa v lete oteplí, pstruh vraj chlpy „zhodí“. A napokon je tu ešte jeden príbeh - ten hovorí, že rybe „huňa“ narástla po tom, čo sa do rieky Arkansas vyliali dve fľaše vlasového tonika.

Súčasní vedci však majú iné vysvetlenie a upozorňujú na riasu Saprolegni, ktorá pripomína chumáčiky vaty a môže pokrývať telo ryby.

Fur bearing trout. Very rare. (3793949065).jpg
CC BY 2.0, Link

 

Hororová morská panna

Dojemný príbeh morskej panny Ariel, ktorá sa zamilovala do človeka, pozná vďaka peru H. Ch. Andersena (1837) a animáku z dielne Disenyho (1989) azda každý z nás. Málokto však vie, že v skutočnosti mal od romantiky poriadne ďaleko.

Tzv. morská panna z Fidži, ktorú údajne našli neďaleko známeho ostrova v Tichom oceáne, má totiž hlavu mladej opice prišitú k polovici ryby. Začiatkom 19. storočia ju vytvorili japonskí rybári - buď zo žartu, alebo pre využitie pri náboženských rituáloch. Niekedy okolo roku 1815 od nich zrejme „tvora“ kúpil holandský obchodník, a tak sa dostal až do Európy. V roku 1822 dorazil do Londýna, kde ho už ako vypchatú morskú pannu vystavovali v jednej kaviarni.

Spočiatku sa na ňu denne prichádzali za poplatok pozrieť stovky zvedavcov. Keď však odborníci autenticitu exponátu popreli, kaviareň skrachovala a morskú pannu s malým úspechom predvádzali na putovnom turné. V roku 1842 ju previezli do USA, kde v ňom pokračovali a panna napokon našla svoje miesto v múzeu vedľa reálnych zvierat ako napríklad vtákopysk. Originál zrejme pri požiari zmizol, vzniklo však niekoľko ďalších podobných exponátov.

 

„Jednosmerný“ kamzík

Kým väčšina vybájených zvierat je pomerne desivá, dahu je veľmi zábavný. Obľúbená postava príbehov vo Francúzsku a frankofónnych regiónoch Švajčiarska a Talianska totiž vyzerá ako obyčajný kamzík a až pri bližšom pohľade zistíte, že nohy na jednej strane má kratšie ako nohy na druhej, aby sa mohol bezpečne pohybovať po strmých svahoch. Takto však môže samozrejme úbohé zviera kráčať len jedným smerom.

Podľa toho, ktoré nohy má skrátené, potom rozoznávame tzv. laevogyrous dahu (s kratšími ľavými končatinami, po svahu sa pohybuje proti smeru hodinových ručičiek) a dextrogyre dahu s kratšími nohami vpravo, ktorý kráča v smere hodinových ručičiek. Hovorí sa, že k prvému druhu obvykle patria samce a k druhému samice, aby si mohli ísť na kopci v ústrety a páriť sa.

Historiky o dahu zažívali najväčšiu popularita koncom 19. storočia, keď na vidiek prichádzali rozmaznaní boháči z mesta, ktorí sa k domácim správali povýšenecky. Tí sa im pomstili tak, že turistov vzali na lov dahua a potom ich nechali osamote, aby celú studenú noc striehli na vzácneho tvora v nepohodlnej polohe. Dnes pritom zo žartu hovoria, že na jeho chytenie treba dvoch ľudí – jeden bude stáť pod svahom s nachystaným vrecom a druhý sa postaví za zviera a začne napodobňovať jeho zvuky. Keď sa dahu za nimi otočí, stratí rovnováhu a skotúľa sa rovno do vreca.

Dahu by Philippe Semeria.jpg
CC BY 3.0, Link

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku

Foto: Wikimedia

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Piatok, 29. marec. 2024. Meniny má Miroslav.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa