Nezvyčajná atrakcia: Na Islande jazdí po ľadovcoch obrovský terénny autobus

Červená karoséria autobusu dlhá 15 metrov a jeho osem kolies so širokými pneumatikami šplhá západne od Islandskej vysočiny po 844 kilometroch štvorcových storočného ľadu. Z najvyššieho bodu ľadovca vo výške asi 1400 metrov nad morom je úchvatný pohľad na ploché vrcholky zasnežených hôr v okolí. Vrátane miest, kde býval Okjökull, prvý islandský ľadovec, ktorý sa už v dôsledku klimatických zmien v roku 2014 úplne roztopil.

Autobus so svojimi 30 tonami ide po mäkkom snehu rýchlosťou až 60 kilometrov za hodinu, a to vďaka 850 koňom pod kapotou, a prekonáva trhliny široké niekedy až tri metre. Silné nárazy vetra víria čerstvo napadnutý sneh, ale akonáhle je autobus na vrchole, nízke mraky miznú a objavuje sa azúrovo modrá obloha.

Talianski manželia patria k tým niekoľkým turistom, ktorí podstúpili dvojitý test na COVID-19 a päťdňovú karanténu. Teraz prvý raz vstupujú na ľadovec.„Je to skutočne úžasné dotknúť sa niečoho tak starého,“ hovorí 30-ročná Rossella Grecová. Langjökull vznikol asi pred 2500 rokmi.

Autobus, pomenovaný Sleipnir podľa osemnohého koňa hlavného boha severskej mytológie Odina, spotrebuje 45 litrov benzínu na kilometer a zanecháva stopy všude tam, kade prechádza. Vplyv na ľadovú plochu je však veľmi slabý, myslí si Thorsteinn Thorsteinsson z Islandského meteorologického ústavu.

Pri päte Langjökullu sú tabule, na ktorých sa od roku 1940 každých 20 rokov zaznamenáva, ako sa ľadovec topí. Od roku 1890 a od konca malej doby ľadovej zmizlo takmer 250 kilometrov štvorcových plochy. Topenie urýchľuje aj to, že ľadovec leží v malej nadmorskej výške.„Výška ľadovca sa zmenšuje na mnohých miestach a je vidieť výbežky skál. Topí sa neuveriteľnou rýchlosťou,“ vysvetľuje sprievodca Gunnar Gudjónsson.

V auguste sa vylialo z brehov ľadovcové jazero tvorené vodami z topenia a vyvolalo prudké záplavy. „Stalo sa to v regióne, kde nie sme na také javy zvyknutí,“ uvádza Thorsteinn .Záplavy sú navyše zvyčajne spojené s geotermickou aktivitou súvisiacou s vulkanickou činnosťou. Začínajú sa však objavovať častejšie a inde, kde je vulkanická činnosť slabá alebo žiadna. Tentokrát sú ale dôsledkom otepľovania klímy a akumulácie vody, ktorá sa z ľadovcov roztopila.

Nádeje na prežitie Langjökullu sú nulové, upozorňuje Thorsteinn Thorsteinsson. „Ak klíma zostane podobná alebo bude ešte teplejšie, je veľmi pravdepodobné, že do konca storočia sa roztopí celý ľadovec, respektíve 80 až 90 percent jeho objemu,“ zdôrazňuje.