Zrodenie legendy: Pred 100 rokmi prišiel na svet cestovateľ Jiří Hanzelka

Najvyšší bod, na ktorý sa im podarilo s legendárnou Tatrou T 87 vyšplhať, bol horský priechod Ticlio v peruánskych Andách, ležiaci vo výške 4860 m n. m., ale vôbec najvyššou dosiahnutou výškou, ktorú zdolali, bol vrchol najvyššej hory Afriky Kilimandžára (5895 m n. m.), kde ako prví vztýčili československú zástavu.

Jiří Hanzelka sa narodil 24. decembra 1920 v dome správcu vápencových lomov na kopci Kotouč nad severomoravským mestečkom Štramberk. Keď mal tri roky, rodičia sa presťahovali do Kopřivnice, kde jeho otec pracoval v automobilke Tatra. V rokoch 1925 až 1930 bývali v Bratislave, odkiaľ sa presťahovali do Prahy.

Po maturite začal v roku 1938 študovať na Vysokej škole obchodnej. Keďže nacisti vysoké školy v roku 1939 zatvorili, doštudovať mohol až po skončení druhej svetovej vojny v roku 1946. Práve počas vysokoškolských štúdií sa zoznámil s Miroslavom Zikmundom, s ktorým vytvoril cestovateľskú dvojicu.

Túžba spoznať svet viedla dvoch mladých inžinierov k myšlienke uskutočniť cestu okolo zemegule. Na svoju prvú púť vyrazili 22. apríla 1947 na automobile Tatre 87. Za tri a pol roka navštívili postupne 48 krajín v Európe, v Afrike i v Južnej Amerike a najazdili, preplávali či nalietali 111.000 kilometrov. Na cestu sa vydali ako obchodní zástupcovia s cieľom posilniť obchodné vzťahy s ostatnými štátmi a propagovať československé firmy i výrobky v zahraničí.

Na striebornej Tatre 87 prešli Núbijskú púšť, vystúpili na "strechu Afriky" Kilimandžáro, prenocovali na vrchole Cheopsovej pyramídy, najväčšej z egyptských pyramíd. Po ceste naprieč Afrikou sa potom z Kapského mesta vydali po mori do Argentíny a odtiaľ na púť po Južnej a Strednej Amerike. Do Československa - do úplne inej krajiny, v ktorej sa po februári 1948 pomery radikálne zmenili - sa vrátili na jeseň roku 1950.

Na druhú cestu, ktorá smerovala do Ázie a Oceánie vyprevádzalo 22. apríla 1959 Hanzelku a Zikmunda z Litvínova 11.000 ľudí. Výprava trvala do roku 1964 a podnikli ju už so sprievodom dvoch upravených nákladných áut Tatra 805. Počas nej zbierali nielen cestovateľské zážitky, ale tiež informácie o krajinách, ktoré navštívili. Tie potom spracovali v štyroch zvláštnych správach.

Rozbor sovietskych ekonomických problémov vo Zvláštnej správe číslo 4 (1964) sa ale nestretol s nadšením straníckych funkcionárov. Nelichotivý obrázok sovietskeho vzoru označili československí komunisti za protisocialistický pamflet a tak skončil v trezore.

Obidvaja cestovatelia sa na konci 60. rokov angažovali pri pokuse o reformu komunistického systému a odsúdili okupáciu Československa po auguste 1968, za čo prišiel dvadsaťročný zákaz cestovať i publikovať, navyše Jiří Hanzelka podpísal Chartu 77. Knihy autorskej dvojice Hanzelka – Zikmund mohli začať vychádzať až po roku 1989.

Z ciest si odniesli množstvo zážitkov, ktoré zvečnili v stovke reportáží. Len počas prvej výpravy zhotovili 10.000 fotografií a natočili 5000 filmov. V Československom rozhlase odvysielali od mája 1947 do novembra 1953 cestovateľom 220 reportáží.

Hanzelka so Zikmundom napísali spoločne mnoho kníh ako napríklad Afrika snů a skutečnosti (1952), Tam za řekou je Argentina (1956), Velké vody Iguazú (1957), Za lovci lebek (1958), Tisíc a dvě noci (1967), Světadíl pod Himalájem (1969) či Afrika kolem Tatry (2000). Celkovo predali 8,5 miliónov kníh, ktoré boli preložené do 11 jazykov.

Cestovateľ a spisovateľ Jiří Hanzelka zomrel v Prahe 15. februára 2003 vo veku 82 rokov. Pochovaný je na cintoríne pri kostole sv. Jiljí v Domaníně neďaleko mesta Třeboň. Jeho priateľ Miroslav Zikmund sa dožil vo februári tohto roku 101 rokov.