Záhada Trojského koňa: Podľa vedcov má slávna legenda veľkú trhlinu

2021-05-23 00:01:00 |   |    | 

Príbeh o trójskom koňovi patrí k najslávnejším v dejinách a pozná ho azda každý. Dodnes sa ním dokonca na základe legendy označuje lesť, úskok či zákerná zrada. Čo ak však bolo v skutočnosti všetko úplne inak a trójsky kôň vôbec nebol koňom?



 

Určite si každý spomenie na to, ako sa na hodinách dejín učil o starovekej histórii a o slávnom meste Trója v dnešnom Turecku. Toto významné archeologické nálezisko tvorí deväť vrstiev nad sebou z období od roku 3000 pred Kr. až do čias Rímskej ríše, ktorú Homér spomína v epose Ilias a Odysea. Presne určiť polohu Tróje sa podarilo až v 19. storočí a jej pozostatky objavil Henrich Schlieman. Dnes je toto miesto veľkým turistickým lákadlom nielen kvôli vzácnym ruinám, ale aj vďaka drevenej replike trójskeho koňa, v ktorom vraj Gréci ľsťou dobyli toto mesto.

Príbeh o šikovnom fígli súvisí s trójskou vojnou, najslávnejším vojenským konfliktom medzi mestom Trója v Malej Ázii a Grékmi, ktorý vzplanul, keď Paris uniesol spartskú Helenu. Boje sa ťahali už desať rokov a stále nemali víťaza, a tak prišiel hrdina Odyseus s nápadom. Dal postaviť obrovského dreveného koňa a niekoľkým vojakom nariadil, aby sa doň ukryli. Potom s ostatnými odišiel a koňa zanechal pred bránami Tróje.

Zvedaví obyvatelia mesta si prišli nevšednú drevenú sochu obzrieť a uverili, že je darom bohov. Koňa presunuli za hradby, čo bola osudová chyba. Keď totiž zaspali, pod rúškom tmy z útrob zvieraťa vykĺzli nepriateľskí Gréci, otvorili brány mesta svojim druhom a o pár hodín neskôr skončila mocná Trója v plameňoch. Príbeh sa neskôr do povedomia ľudí dostal vďaka eposu Ilias od gréckeho básnika Homéra z 8. až 7. storočia pred našim letopočtom.

Od tej doby sa trójsky kôň dočkal mnohých literárnych, výtvarných, hudobných aj filmových stvárnení a na hodinách literatúry a dejepisu sa s ním zoznamujú študenti po celom svete. Príbeh je to natoľko zaujímavý, fascinujúci a dobre známy, že vôbec nemáme dôvod premýšľať, že by to všetko mohlo byť úplne inak. Ale čo ak tento mýtus o koňovi nie je vôbec pravdivý?

Nové prelomové objavy popredných historikov a archeológov naznačujú, že jeden z najslávnejších príbehov histórie by sa mohol prepisovať, pretože trójsky kôň v skutočnosti nebol koňom. Podľa archeológa Francesca Tiboniho má celá legenda veľkú trhlinu, a to v podobe nesprávneho prekladu pred mnohými rokmi. Spomínaným slávnym trójskym koňom bola podľa neho v skutočnosti obchodná loď. Ako však mohlo k tak dôležitej zámene slov dôjsť?

Podľa Tiboniho sa výraz “kôň” alebo aj “hroch” používal prenesene na označenie obchodných lodí. Tie totiž bývali bežne zdobené na prednej časti galionovou figúrou, pripomínajúcu konskú hlavu. K tejto teórii sa prikláňalo tiež mnoho vedcov dávno pred Tibonim. Ak však tomu v skutočnosti bolo tak a kôň nebol koňom, ale loďou, ako Gréci  prekabátili svojho nepriateľa a dostali sa až hradby nedobytnej Tróje?

Jedinečný dokument Záhada Trojského koňa, ktorý v nedeľu 23. mája o 21:00 uvedie dokumentárna stanica Viasat History, sa pozrie zblízka na nové objavy a konkrétne teórie s pomocou popredných historikov, vedcov a inžinierov. Tí sa pokúsia vniesť svetlo do celej záhady a na konci možno zistíme, ako to v skutočnosti celé bolo alebo mohlo byť.

 

Zdieľať článok na Facebooku


Foto: Viasat History
Zdroj: Viasat History

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Štvrtok, 28. marec. 2024. Meniny má Soňa.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa