Frajerina pilota, zakliate stredisko v Alpách aj tragédia v Tatrách: Najväčšie nešťastia lanoviek

 

Pozrie si cvičenie evakuácie ľudí zo sedačkovej lanovky:

 

Cavalese, Taliansko, 1976 – 43 obetí

Smutné prvenstvo drží športové stredisko Cermis blízko mesta Cavalese v severnom Taliansku, kde sa 9. marca 1976 o 17:15 zrútila na zem plne obsadená kabína lanovky. Schádzajúca lanovková gondola s ľuďmi spadla z výšky 200 metrov a po svahu kopca sa šmýkala ďalších 91 metrov, kým sa zastavila na jeho trávnatom úbočí. Tragédiu zavŕšil pád trojtonového stĺpa, ktorý gondolu rozdrvil.

Na palube vtedy desaťročnej lanovky s kapacitou 40 miest bolo 43 ľudí vrátane 15 detí vo veku 7-15 rokov a 18-ročného sprievodcu. Haváriu prežila iba 14-ročná Talianka Alessandra Piovesanová, ktorá bola na Cermise na školskom výlete. Medzi obeťami boli Nemci, Taliani, Rakúšania a jedna Francúzka.

Príčinou nehody bolo pretrhnutie lana. Vyšetrovaním sa zistilo, že dve oceľové laná sa skrížili a jedno druhé poškodilo. Na mieste nebol vytvorený záchranný systém (siete a pod.), pretože firma, ktorá lanovku inštalovala, s podobnou nehodou nepočítala. Automatický bezpečnostný systém samotnej lanovky bol vypnutý.

 

Cavalese, Taliansko, 1998 – 20 obetí

Na rovnakej lanovej dráhe došlo o 22 rokov neskôr aj k ďalšej fatálnej nehode, ktorá patrí k najhorším v dejinách. Udalosť, ktorá vstúpila do dejín ako Strage del Cermis (Cermisský masaker), sa odohrala 3. februára 1998 a vyžiadala si smrť dvadsiatich ľudí. Jeho jednoznačným vinníkom bola štvorčlenná posádka amerického lietadla.

Tá priletela do Cavalese z približne 140 kilometrov vzdialenej leteckej základne Aviano a ako sa stávalo pomerne často, porušila pritom niekoľko zákazov. Lietadlo, ktoré sa krátko popoludní vrátilo z hliadkovacej misie nad Bosnou, už nemalo nad Talianskom lietať, ale hneď na druhý deň sa vrátiť do USA, posádka navyše nedodržala rýchlostné ani výškoveé limity. Navigátor totiž absolvoval svoj posledný let pre odchodom do výslužby a zábermi nízkeho preletu sa chcel pochváliť kamarátom a rodine.

O 15:13 došlo k osudnej kolízii – lietadlo pravým krídlom preťalo nosné lano lanovky vo výške asi 111 metrov. Napriek poškodeniu stroja sa posádke podarilo bezpečne pristáť na základni v Aviane, pasažieri v kabínke lanovky však také šťastie nemali. Gondola, stúpajúca na horu Alpe Cermis, sa z výšky 80 metrov zrútila na zem a 20 ľudí zo šiestich krajín prišlo o život.

 

Tbilisi, Gruzínsko, 1990 – 20 obetí

Obrovské nešťastie s rovnakým počom obetí sa stalo aj v gruzínskej metropole Tbilisi (v tej dobe súčasť Sovietskeho zväzu), kde patrí k obľúbeným turistickým zážitkom jazda lanovkou ponad centrum. Dnes už na tento účel slúži moderná verzia z roku 2012, v meste však ešte stále vidno stanicu pôvodnej lanovky, ktorej éru ukončila smrť dvadsiatich ľudí.

1. júna 1990 totiž došlo medzi Rustaveliho ulicou a kopcom Mtatsminda k pretrhnutiu 863,3 metra dlhého lana a dve kabínky (jedna smerujúca nahor, druhá opačným smerom) sa začali naraz šmýkať. Dolná gondola so 46 pasažiermi narazila do múru stanice, horná so 47 ľuďmi zas obrovskou rýchlosťou klesala k dolnému stĺpu, z ktorého viselo rotrhnuté lano. To po náraze kabínku roztrhlo a odhodilo do strechy šesťposchodovej budovy o 20 metrov nižšie.

Nehoda si vyžiadala smrť dvadsiatich ľudí, ďalších pätnásť bolo vážne zranených. Väčšina obetí boli školáci z mestečka Achalciche, ktoré mali výletom lanovkou osláviť Medzinárodný deň detí. Príčina roztrhnutia lana nebola dodnes stanovená, pod tragédiu sa však podpísali aj nefungujúce záchranné brzdy a preťaženie gondol. Lanovku už znova nespojazdnili.

 

Saint-Étienne-en-Dévoluy, Francúzsko, 1999 – 20 obetí

Rovnaký počet ľudí prišiel o život aj pri nehode o deväť rokov neskôr vo francúzskom zimnom stredisku Saint-Étienne-en-Dévoluy. V ranných hodinách 1. júla 1999 nastúpilo do gondoly dvadsať nič netušiacich pracovníkov observatória na hore Pic de Bure vo výške 2709 metrov. Boli to ich posledné chvíle.

O 7:15 a približne 500 metrov od východzej stanice sa kabínka zrútila voľným pádom do 80-metrovej hĺbky a rozbila o skaly. Takmer nič z nej nezostalo. Podľa správy expertov bol vozeň preťažený a údržba lanovky z roku 1981 mala vážne nedostatky, hoci podľa zástupcu prevádzkovateľa pred nehodou všetko „perfektne fungovalo“ a len rok predtým prešla lanovka podrobnou kontrolou.

Podľa všetkého sa gondola vyvliekla z dvoch lán a začala kĺzať opačným smerom späť k dolnej stanici. Pred druhým stĺpom vyskočila kabína vplyvom vibrácií z nosných lán a tretie (posledné) lano prasklo. V kabíne navyše nefungovala záchranná brzda. Následný pád nikto neprežil a nehoda z Saint-Étienne-en-Dévoluy sa stala najhoršou v histórii Francúzska.

 

Stresa–Mottarone, Taliansko, 2021 – 14 obetí

Strašná tragédia sa odohrala aj minulý víkend. V nedeľu 23. mája 2021 okolo 12:30 sa zrútila lanovka vezúca návštevníkov na 1491 metrov vysokú horu Mottarone, odkiaľ je výhľad na malebné severotalianske jazero Lago Maggiore. Lanovky v Taliansku pritom po uzavretí v rámci opatrení proti šíreniu koronavírusu opätovne uviedli do prevádzky len v sobotu.

Ministerstvo infraštruktúry oznámilo, že k nehode došlo, keď bola kabína asi 100 metrov od vrcholu, pred posledných stĺpom (pylónom). Starostka blízkeho mestečka Stresa Marcella Severinová uviedla, že sa zrejme pretrhlo nosné lano a kabínka padala, až kým nenarazila na stĺp, a potom sa zrútila na zem. V tom bode sa "dva-, trikrát prevrátila a vrazila do stromov“. Niektorí pasažieri z nej vypadli.

Na mieste zahynulo 13 osôb, dve vážne zranené deti boli prevezené vrtuľníkom do nemocnice v Turíne. Jedno však zomrelo a jediným preživším tak zostal 5-ročný izraelský chlapec Eitan. Pri nehode prišiel o oboch rodičov, starých rodičov aj dvojročného brata.

 

Najväčšia lanovková tragédia na Slovensku

Obrovská tragédia sa spája aj so Slovenskom, odohrala sa 8. januára 1992 zahynuli pri nej štyria stredoškoláci z Prievidze. Tí boli súčasťou skupiny, ktorá sa vybrala na lyžiarsky kurz do Tatranských Matliarov. Tam sa však v osudné ráno nedalo kvôli hmle lyžovať, a tak sa mladí študenti rozhodli prepraviť lanovkou na Skalnaté pleso, kde boli podmienky priaznivejšie.

Šestnásťroční chlapci Emil, Róbert, Juraj a Peter sa však už domov nevrátili. Počas spiatočnej cesty okolo obeda sa jedna zo štvormiestnych kabínok nepripojila na ťažné lano, samospádom sa začala kĺzať nadol a vo veľkej rýchlosti vrazila do predošlej. Obe kabínky sa zrútili z vyše 42-metrovej výšky. Dvaja chlapci zomreli na mieste, ďalší dvaja prehrali boj o život v nemocnici.

Ukázalo sa, že k nešťastiu prispeli tri okolnosti, ktorých súhra nemusela nastať. Kabína 58 totiž nebola pripojená k ťažnému lanu, no napriek tomu vyšla na trať. Na chybu nezareagovala ani kontrolná páka. Prečo? Pretože na nej chýbala pružina, ktorá sa z nenazdania kamsi stratila. Kam a ako, to je dodnes záhadou.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku