Návšteva v pekle: 10. júna nacisti zmasakrovali až tri dediny vrátane Lidíc

2021-06-10 12:00:00 |   |    | 

Cestovanie je predovšetkým o získavaní príjemných zážitkov. Veľký význam však má aj spoznávanie lokalít, ktoré sú spojené s našou minulosťou, hoci aj negatívnym spôsobom. K takým patria aj miesta vojnových zločinov, ktorých návšteva je vyjadrením úcty obetiam a tiež pripomienkou, aby sme sa v budúcnosti akýchkoľvek konfliktov vyvarovali. Dnes si pripomíname zmasakrovanie obyvateľov troch dedín v rôznych kútoch sveta.



 

Lidice

Nemci počas vojny vypálili viacero mestečiek a dedín. U nás vyčíňanie nacistov zasiahlo obyvateľov obcí Ostrý Grúň a Kľak, v Čechách sa symbolom nacistického barbarstva a krutosti stali Lidice, neveľká obec s 503 obyvateľmi, ležiaca pri Kladne asi 20 kilometrov od Prahy. Jej osud spečatil atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, ktorý vykonali československí výsadkári 27. mája 1942. Po ňom nasledovalo na celom území vtedajšieho Protektorátu Čechy a Morava vyhlásenie stanného práva a keď 4. júna 1942 Heydrich zomrel, besnenie sa postupne stupňovalo, až vyvrcholilo apokalypsou Lidíc, ku ktorej došlo 10. júna 1942.

V dobovej tlači vyšiel vtedy úradný oznam: "Pretože sa obyvatelia Lidíc svojou činnosťou a podporou vrahov Obergruppenfűhrera Heydricha závažným spôsobom previnili proti platným zákonom, boli dospelí muži zastrelení, ženy dopravené do koncentračného tábora a deti sú dané na náležitú výchovu." Bola to lož a vykonštruované obvinenie nevinnej obce a jej obyvateľov, pretože po atentáte na druhého muža Tretej ríše Reinharda Heydricha vybral štátny tajomník Úradu ríšskeho protektora Karl Hermann Frank exemplárny trest pre Lidice v podstate náhodne na základe milostného listu. Podozrenie zo spoluúčasti obyvateľov na atentáte sa nikdy nepotvrdilo.



Tesne pred polnocou z 9. na 10. júna 1942 vtrhli nacisti do dediny, začali rozkopávať dvere, kričali na ľudí, aby sa okamžite obliekli a opustili domy. Vzápätí oddelili mužov od žien a detí. Dovedna 173 mužov zhromaždili na Horákovom statku, kde ich v tú osudnú noc zastrelili – najstarší mal 84 rokov a najmladší 14.  Ženy s deťmi najskôr nahnali do školy, ale na úsvite ich previezli autobusmi do telocvične gymnázia v Kladne. Tam však deti od matiek násilne odtrhli. "Deti sa držali a volali: 'Maminko, nedávej mě, já od tebe nechci...' Do toho strelili nacisti do stropu na výstrahu, psy štekali. Bolo to strašné," – spomínali na chvíle hrôzy pamätníci.

Mnoho žien a detí deportovali do koncentračného tábora Ravensbrück, časť lidických detí vo veku do jedného roka poslali nacisti na prevýchovu do nemeckých rodín, prevažnú väčšinu detí však nacisti beštiálne usmrtili 2. júla 1942 vo vyhladzovacom tábore Chelmno výfukovými plynmi v na to špeciálne upravených autobusoch. Celkovo prišlo v Lidiciach o život 340 obyvateľov - 192 mužov, 60 žien a 88 detí. Konca druhej svetovej vojny sa dočkalo 143 lidických žien. Nemci mali v pláne Lidice úplne vymazať z povrchu zemského – všetky domy, vrátane školy, kostola a fary - poliali benzínom a podpálili, v roku 1943 zostala po živej dedine iba mlčiaca holá pláň.

Väčšina žien sa vrátila do Lidíc po prvý raz až pri príležitosti smútočnej slávnosti, ktorá sa konala 10. júna 1945. Pod tribúnou sa na lúke zhromaždilo viac ako 150.000 ľudí. Prihovorila sa k nim aj jedna z lidických žien, Anna Hroníková. "Pomôžte nám nájsť naše deti, bez nich by život nebol životom," povedala zdrveným hlasom. Žiaľ, väčšina z lidických matiek svoje deti už nikdy nevidela. Neskôr sa zistilo, že kataklizmu prežilo iba 17 detí.

Správa o zničení Lidíc obletela celý svet. Skazonosný zámer vymazať obec z mapy sveta nacistom nevyšiel. Na počesť dediny sa premenovali po celom svete mnohé obce, menom Lidice boli pokrstené novorodeniatka. Lidice neprestali žiť v mysliach ľudí. O ich novom živote rozhodla po skončení vojny československá vláda a v lete roku 1947 bol 300 metrov od pôvodnej obce položený základný kameň nových Lidíc. V súčasnosti žije v Lidiciach vyše 500 obyvateľov. Medzi pietnym územím a novou dedinou bol 19. júna 1955 slávnostne otvorený "Sad mieru a priateľstva", pričom tragédiu tejto obce pripomína aj Pamätník Lidice ako celosvetový symbol obetiam vojnových zločinov.

 

Oradour-sur-Glane

Presne dva roky po vyhladení Lidíc zmasakrovali nacisti aj obyvateľov francúzskeho Oradour-sur-Glane. 10. júna 1944 oddiely Waffen-SS pod vedením veliteľa Adolfa Diekmanna popravili celkovo 642 ľudí, prevažne ženy a deti. Najskôr nariadili, aby sa všetci zhromaždili na námestí a predložili svoje doklady. Asi dvadsiatke obyvateľov sa podarilo ujsť, menej šťastia ale mali asi šiesti ľudia z iných miest, ktorí práve náhodou išli cez Oradour na bicykli.

Ženy a deti nemeckí vojaci následne nahnali do kostola a zvyšných takmer 200 mužov do šiestich stodôl, kde už mali nachystané zbrane. Všetkých postrieľali do nôh a keď sa nedokázali hýbať, poliali ich benzínom a stodoly zapálili. Len šiestim mužom sa poradilo z pekla utiecť, jedného z nich ale nacisti našli na ceste a zastrelili.

Po zlikvidovaní mužov sa nemeckí vojaci vrátili ku kostolu a podpálili aj ten. Každú ženu či dieťa, ktoré sa pokúsilo utiecť cez dvere alebo okno, zastrelili. Celkovo prišlo v svätostánku o život 247 žien a 205 detí. Útok prežila len jediná osoba, 47-ročná Marguerite Rouffanche, ktorej sa podarilo utiecť cez okno v sakristii. Nasledovala ju aj ďalšia žena a dieťa, tie však zastrelili. Marguerite streľbu prežila, ukryla sa v kríkoch a zostala tam ukrytá celú noc, kým ju ráno nezachránili.

Prečo nacisti masaker spáchali, nie je dodnes jasné. Vraždenie malo byť pomstou za akcie francúzskych partizánov v regióne a za únos SS-Sturmbannführera Helmuta Kämpfeho účastníkmi francúzskeho odboja deň predtým v neďalekej dedine Oradour-sur-Vayres. Niektorí historici tvrdia, že nacistické oddiely si francúzsku obec ležiacu 25 kilometrov severozápadne od mesta Limoges vybrali za cieľ svojho útoku počas pátrania po členoch odbojového hnutia Résistance omylom.

Keďže prežilo iba šesť obyvateľov dediny, generál Charles de Gaulle po vojne rozhodol, aby nebola obec obnovená, ale spálenisko zostalo zakonzervované ako pamätník obetiam. V roku 1999 otvorili neďaleko tejto Village Martyr (dediny mučeníkov) spomienkové múzeum Centre de la mémoire d'Oradour, ktoré vystavuje predmety, nájdené vo vypálených budovách – horúčavou poškodené okuliare alebo hodinky, ktoré sa zastavili v okamihu, keď ich majiteľ horel zaživa.

 

Distomo

Menej známym, no nemenej krutým je masaker v gréckej dedine Distomo neďaleko mesta Delfy 160 km severozápadne od Atén, ku ktorému došlo v rovnaký deň, teda 10. júna 1944. Jednotky Waffen-SS pod vedením 26-ročného Hauptsturmführera Fritza Lautenbacha najskôr pred miestnou školou popravili 12 zajatcov a potom vyše dvoch hodín chodili od dverí k dverám a vraždili gréckych civilistov. Podľa preživších boli vojaci mimoriadne krutí - za podpory svojho nadriadeného „bajonetmi bodali do bábätiek v kolískach, vytrhávali plody z tiel tehotných žien a odťali hlavu miestnemu kňazovi.“ Istý Nemec vraj vytrhol vnútornosti dojčaťu a hodil ich na blízkeho príbuzného. Podľa oficiálnych zdrojov prišlo o život celkovo 228 mužov, žien a detí, niektorí však hovoria až o tisícke.

Spúšťačom masakru bol údajne útok gréckych odbojárov na konvoj tejto jednotky, pri ktorej prišli o život traja nemeckí vojaci. Ich rozzúrení druhovia potom v Distome vraždili každého, kto im prišiel do cesty. Istý člen Geheime Feldpolizei (Tajnej služby vojenskej polície), ktorý bol očitým svedkom vyčíňania, ale úradom nahlásil, že Lautenbach vo svojej správe klamal a v skutočnosti na jeho jednotku zaútočili niekoľko kilometrov od Distoma a navyše na ňu nepálili „mínometmi, automatickými zbraňami a puškami v smere od Distoma“. Lautenbach priznal, že prekročil svoje právomoci, ale súd rozhodol v jeho prospech, pretože ho údajne neviedla „nedbalosť alebo nevedomosť, ale zmysel pre zodpovednosť za svojich mužov“.

Dnes masaker v Distome pripomína mauzóleum na hore Kanales s ostatkami obetí, ako aj Múzeum obetí nacistov, otvorené v roku 2005 na mieste bývalej základnej školy. Môžete v ňom vidieť fotografie všetkých zavraždených ako aj dobové záznamy a dokumenty. Okrem neho turisti v Distome navštevujú aj archeologické múzeum so starovekou keramikou a byzantský kláštor Hosios Loukas, ktorý ja zapísaný na Zozname UNESCO.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Piatok, 29. marec. 2024. Meniny má Miroslav.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa