Vtedy a dnes: Najväčšie námestia Bratislavy by ste na RETRO foto takmer nespoznali

 

Hlavné námestie

Srdce bratislavského centra malo v minulosti rôzne mená. Od stredoveku až do 18. storočia ho nazývali Trhom (v rôznych jazykových verziách tohto slova), v roku 1850 námestie nieslo meno cisára Františka Jozefa I., po vzniku republiky Masaryka a počas Slovenského štátu zasa Hitlera. Po vojne sa až do revolúcie priestor okolo Maximilánovej fontány nazýval Námestím 4. apríla na počesť dňa oslobodenia mesta. V tomto období mal podobu parku a svoj stredoveký charakter opäť získal až rekonštrukciou začiatkom 90. rokoch.

 

 

 

Hviezdoslavovo námestie

K najvýznamnejším námestiam Bratislavy patrí aj rozľahlý priestor medzi historickou budovou Slovenského národného divadla a Rybným námestím. V minulosti malo námestie rôzne názvy - pomenované bolo aj podľa maršala Radeckého, Lajosa Kossutha či Františka Palackého. Od roku 1921 nesie meno spisovateľa Pavla Országha Hviezdoslava, na ktorého odkazuje aj socha v nadživotnej veľkosti.

 

 

 

 

 

Námestie Slovenského národného povstania

Námestie SNP je srdcom Bratislavy už odnepamäti. V stredoveku táto oblasť priliehala k mestským hradbám a  konali sa tu trhy. Tvorili ju však tri samostatné časti (Obilný trh, Námestie milosrdných a Kramársky rad), ktoré boli až v roku 1879 spojené do jedného celku známeho ako Trhové námestie. Neskôr nieslo názov Námestie republiky či Hlinkovo námestie a v rokoch 1949 až 1962 bolo pomenované po J. V. Stalinovi.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Námestie Nežnej revolúcie

15. novembra 2019, pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie, bola časť námestia SNP v priestore pred Starou tržnicou premenovaná na Námestie Nežnej revolúcie.

 

 

 

 

Rybné námestie

Rybné námestie patrilo kedysi k najväčším v meste. Z jednej strany ho ohraničovala rieka Dunaj, z druhej zasa mestské hradby a predovšetkým tu stáli dva z najvýznamnejších chrámov v meste - katolícky dóm sv. Martina a neologická synagóga v maurskom štýle. Tá je však už minulosťou, keď ju koncom 60. rokov v súvislosti s výstavbou Nového mosta zbúrali.

 

 

 

 

Námestie Ľudovíta Štúra

Námestie Ľudovíta Štúra patrí k najexponovanejším priestorom v  hlavnom meste. Kedysi tam popod mestskými hradbami bolo slepé rameno Dunaja. Hradby však v polovici 18. storočia zbúrali a s nimi zanikol aj priestor, na ktorom králi vykonávali rituál prísahy. Preto na tento účel vybudovali korunovačný kopček, ktorý odstránili až v roku 1870, keď Bratislava prestala byť korunovačným mestom. V roku 1937 na námestí odhalili sochu Milana Rastislava Štefánika, vládnuci komunisti ju ale nechali odstrániť. Uvoľnený priestor po mnoho rokov zapĺňal kvetinový záhon, v roku 1973 bolo odhalené monumentálne súsošie Ľudovíta Štúra a štúrovcov od sochára Tibor Bártfaya.

 

 

 

Námestie slobody

Námestie slobody patrí k najväčším v Bratislave, preto sa tu často konajú rôzne podujatia. Ohraničujú ho budovy Slovenskej technickej univerzity a zhora tiež letný arcibiskupský palác, dnes Úrad vlády. Počas socializmu sa volalo Gottwaldovo námestie podľa prvého komunistického prezidenta, ktorého pomník stál kedysi v rohu námestia. Dnes mu však dominuje už len Družba, najväčšia fontána v Bratislave.

 

 

 

 

 

 

 

Hodžovo námestie

Kým na Námestí slobody sídli Úrad vlády, prezidentku či prezidenta by ste pri troche šťastie mohli vidieť v Grasalkovičovom paláci na neďalekom Mierku. To je v súčasnosti pomenované po národnom buditeľovi M. M. Hodžovi, až do 1. apríla 1991 však malo názov Mierové. Na tento motív odkazuje aj ústredná fontána z dielne architekta Tibora Bártfaya s veľkou zemeguľou.

 

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdieľať článok na Facebooku