Smrteľne nebezpečná krása: Sodné jazero mení na kameň takmer všetko živé

Sodné jazero sa rozprestiera na severe Tanzánie na obrovskej ploche asi 600 km², no jeho hĺbka nedosahuje ani tri metre. Jeho hlavným zdrojom je rieka Southern Ewaso Ng'iro, avšak vyviera doň aj vyše 20 termálnych prameňov.

Tie prinášajú tekutú zmes uhličitanu sodného a uhličitanu vápenátého z okolitých sopiek, napríklad 20 kilometrov vzdialenej Ol Doinyo Lengai. V dôsledku odparovania je pH vody okolo 10, podobne ako napríklad pri amoniaku, no môže vystúpiť až nad 12.

Takéto podmienky sú pre väčšinu rastlín a živočíchov úplne nevhodné, predsa sa však aj v Sodnom jazere vyskytuje život. Malé slané jazierka sú napríklad domovom mikroorganizmov haloarchaea, ktorého kvety farbia v období sucha jazero dočervena.

Nájdete tu však aj dva druhy rýb (z toho jedna je endemická tilapia) a keď klesne hladina vody, v oblasti začnú hniezdiť plameniaky. Prilieta ich sem až 2,5 milióna!

Ostatné živé bytosti však jazero nevíta s otvorenou náručou. Voda je tu veľmi teplá a niekedy dosahuje až 60°C, problémom je však predovšetkým jej zásaditosť a salinita. Nielenže sa nedá piť, ale môže trvalo poraniť pokožku či oči. To sa stáva osudným množstvu živočíchov, ktorých telá zostanú vďaka vysokému obsahu soli pozoruhodným spôsobom mumifikované.

V roku 2013 svet obleteli fotografie Nicka Brandta, zachytávajúce pozostatky zvierat v Sodnom jazere. Hoci na prvý pohľad vyzerali, akoby náhle skameneli pri dotyku s vodou, nie je to pravda a múmie sú výsledkom dlhodobého procesu. „Ak telo spadne kdekoľvek inde, rozloží sa veľmi rýchlo. Ak však spadne na okraj jazera, pokryje ho vrstva soli a telo zachová navždy,“ vysvetlil ekológ David Harper z University of Leicester.

Autor: © Zoznam/ako