Krvavá kolonizácia Afriky: Francúzi vraždenie domorodcov zdôvodňovali horúčavou

23.10.2021 |   |    | 

Na konci 19. storočia rozpútali európski politici "bitvu o Afriku". Francúzi poslali na čierny kontinent kapitána Vouleta, z toho sa vykľul šialený sadista!



 

Získať nové zdroje bohatstva a medzinárodnú prestíž. To sú hlavné druhy, prečo európski politici na konci 19. storočia rozpútajú „bitvu o Afriku“. Úlohu kolonizovať čierny kontinent ospravedlňujú nutnosťou zrealizovať „civilizačnú misiu“, na ktorú vraj majú morálne právo. Odvolávajú sa na názor mnohých intelektuálov, ktorí podľahli ilúzii, že práve európska civilizácia je najvyspelejšia na svete a biela rasa je nadradená nad ostatnými. V rámci „dobra“ je preto povinnosťou Európanov ovládnuť „zaostalé a primitívne národy“ Afriky. Radikálna myšlienka sa z intelektuálnych salónov rozšíri nielen medzi politikov, ale za svoje ich ochotne prijíma aj podstatná časť verejnosti. Leví podiel na tom majú novinári, ktorí obhajujú „civilizačnú misiu“ i za predpokladu použitia vojenskej sily! Napríklad vplyvný žurnalista Gabriel Charmes (1850–1886) v jednom zo svojich článkov napíše: „Ak Francúzsko získa Západný Sudán (dnešné Mali – pozn. red.), ... tak to bude preto, aby sem priniesla i za cenu preliatej krvi mier, obchod a toleranciu... Kto môže v tomto prípade argumentovať neoprávneným použitím sily?

 

Robíme správnu vec!

Práve krajina galského kohúta patrí pri dobývaní Afriky k najaktívnejším a Francúzi o „civilizačnej misii“ živo diskutujú. Podpora pre ňu medzi politikmi rastie a v roku 1895 ju predstavitelia Tretej francúzskej republiky (existovala v rokoch 1870-1940) prijímajú ako oficiálnu doktrínu svojej zahraničnej politiky. Verejnosť nie je proti, naopak s týmto rozhodnutím súhlasí, ako opisuje súčasný slovenský orientalista Silvester Trnovec: „Predstava ´šírenia civilizácie´ nakoniec doslova zdvihla masy Francúzov k podpore koloniálnej expanzie... v Afrike ako dobrej a správnej veci.“ O tom, ako presadzovanie „poriadku a pokroku“ na čiernom kontinente prebieha, však už ľudia veľa nevedia. Vláda je na informácie skúpa. Nechváli sa zverstvami, ktorých sa vojaci pri dobývaní nových území dopúšťajú. Pomyselným symbolom krutosti spáchaných Francúzmi v Afrike sa stáva Voulet-Chanoinova misia z rokov 1898-1899, ktorú Paríž šikovne zametie pod koberec...

 

Povolenie rabovať

Kapitán Paul Voulet (1866–1899) a poručík Julien Chanoine (1870–1899) nie sú žiadni „africkí zelenáči“. Majú za sebou úspešnú misiu na území dnešnej Burkiny Faso (na západe Afriky), kde si masakrom domorodcov vyslúžili povesť chladnokrvných zabijakov. Zrejme práve z toho dôvodu ich nadriadení v roku 1898 vyberú  pre ďalšiu ťažkú úlohu. Majú vyraziť zo senegalského Dakaru na východ do vnútra kontinentu, preskúmať krajinu medzi mestom ZUinder (v dnešnom Nigeri) a jazerom Čad a vziať ich pod „francúzsku ochranu“. Ako to urobia, záleží len na nich. Ministerstvo pre kolónie im rovnako ako predtým nehodlá nijako zväzovať ruky. Voulet je za to rád. Má síce absolútnu slobodu, ale 400 perfektne vycvičených vojakov francúzskych vojakov, ako žiadal, nedostane Musí si poradiť inak. Pár francúzskych dôstojníkov a necelých 200 Senegalcov, ktorých má k dispozícii, nestačia. Preto naverbuje stovky afrických dobrovoľníkov, ktorým ako odmenu sľúbi „povolenie rabovať“. Voulet nemôže zaplatiť ani skúsených nosičov, a tak z okolitých dedín necháva uniesť stovky fyzicky zdatných mužov.

 

Hlavy vŕšia do mohýl

Kade prejdú, tam po nich zostáva spúšť. Voulet je nemilosrdný. Vypaľuje celé dediny a vraždí domorodcov vrátane žien id etí! Neobmäkčí ho ani to, že mu bez odvrávania odovzdávajú dobytok či potraviny. Kapitán šetrí strelivo, a tak jeho vojaci obvykle zmasakrujú dedinčanov bajonetmi. Urezané hlavy potom pre výstrahu vŕšia pri cestách do mohýl! Nie každý má na také jatky žalúdok. Poručík Louis Péteau už to jedného dňa nevydrží a div sa s Chanoisom nepobije. „Brblať“ neprestane, a tak ho Voulet na konci januára 1899 z výpravy vyradí a pošle späť do Senegalu. Hrôzy, ktorých sa osobne zúčastnil, si mladý dôstojník nenechá pre seba. Napíše dlhý list svojej snúbenici, ktorá žije v Paríži. Šokovaná žena pošle Péteauovo svedectvo poslancovi zo svojho obvodu, ktorý o ňom poreferuje v parlamente. Francúzska vláda nemá na výber, musí zasiahnuť. „Nájdite Vouleta, zbavte ho velenia expedície a priveďte späť!“ dostáva rozkaz plukovník Jean-François Klobb (1857–1899), veliteľ francúzskej základne v Timbuktu (v dnešnom Mali).

 

Poslom se vysmeje

Vypátrať výpravu, ktorú tvorí asi 1800 osôb, nedá veľa práce. Klobb s jednotkou 50 vojakov putuje od jednej vypálenej dediny k druhej. V júni 1899 dorazí do malé osady neďaleko Zinderu, kde sa dozvie, že Voulet táborí o pár kilometrov ďalej. Plukovník za ním pošle skupinku vojakov so správou, že bol zbavený velenia expedície a že sa má okamžite pripraviť k návratu do Senegalu. Kapitán sa im ale vysmeje a začne sa vyhrážať. Uplynie pár dní a Klobb sa s celou jednotkou premiestni k táboru. „Za žiadnu cenu nestrieľajte!“ prikáže svojim mužom a sám a neozbrojený sa vydá vyjednávať. Voulet však o žiadnu dohodu nestojí. V predstihu poslal všetkých francúzskych dôstojníkov a Senegalcov plniť úlohy do terénu a v tábore si ponechal jen všetkého schopných afrických hrdlorezov. Ti na jeho povel vypália niekoľko varovných sálv do vzduchu. Klobb však výzvy, aby sa nepribližoval, ignoruje, a tak ho Vouletovi vojaci zastrelia a jeho mužov zaženú.

 

Zriekam sa svojej vlasti!

„Plukovník Klobb je mŕtvy, zabil som ho. Stal sa zo mňa vydedenec!“ oznámi Voulet svojim krajanom, keď sa večer vrátia do tábora. „Nič ale nie je stratené. Dokončíme naši misiu a pri jezere Čad založíme vlastné nezávislé kráľovstvo!“ presviedča zamrznutých vojakov. Na ďalší deň potom o svojich plánoch informuje v liste francúzsku vládu: „Neľutujem nič, čo som urobil Zriekam sa svojej rodiny i vlasti. Už nie som Francúz, ale čierny náčelník a založím si vlastnú ríšu!“ V tábore medzitým rastie napätie. Chanoine zostane Vouletovi verný, no ostatní dôstojníci s bláznivým nápadom nesúhlasia. Po dohode so Senegalcami sa rozhodnou šialeného kapitána zbaviť. 17. júla 1899 vypuká v tábore vzbura, počas ktorej je Chanoine zabitý. Voulet stihne ujsť a ukryje sa. Keď sa na druhý deň vráti a pokúsi sa obnoviť poriadok, je ale tiež zastrelený…

 

Splní úlohu

Čo bude ďalej? „Mali by sme svoju úlohu dokončiť. Len tak máme nádej, že nás nepostavia pred vojenský súd,“ tuší poručík Paul Joalland (1870–1940), ktorý prevzal velenie nad expedíciou. Ostatní dôstojníci musia uznať, že má pravdu. Výprava preto zamieri k Zinderu a koncom júla 1899 mesto obsadí. Po niekoľkomesačnom oddychu a zaistení oblasti Joalland svoju armádu rozdelí. Nespokojných vojakov, ktorí sa vyhrážajú ďalšou vzburou, pošle späť do Dakaru a so zvyškom mužov sa vydá k jazeru Čad. Počká na posily a v apríli 1900 Francúzi a ich africkí spojenci vyhrajú pri Kousséri (v dnešnom Kamerune) bitvu proti náčelníkovi tunajšej ríše Rabihem az-Zubayrem (asi 1842–1900), ktorý v boji padne. Cieľ Voulet-Chanoinovy misie bol splnený, nastal čas vrátiť sa do Dakaru. Aká „odmena“ tam na nich čaká, nedokážu Joalland ani jeho druhovia odhadnúť…

 

Vinníkom bolo počasie

Francúzsko je na nohách, správy o Vouletových zverstvách presiakli na verejnosť. Ľudia sú pobúrení a „civilizační misia“ v Afrike odrazu čelí obrovskej kritike. Keď do krajiny dorazí správa o Joallandovom úspešnom dokončení expedície, hnev verejnosti ale výrazne opadne! Francúzska vláda to využije a zabráni vzniku špeciálnej parlamentnej komisie, ktorá sa má škandálom zaoberať. Pravdou však je, že Vouletove zločiny sa vyšetrovať budú, a to až do konca roku 1902. Vyšetrovatelia vypočujú mnoho svedkov a preštudujú hromady dokumentov, no ich záver je tristný: „Na vine je počasie, Voulet sa kvôli horúčave zbláznil!“ Všetci členovia jeho výpravy sú omilostení a napríklad poručík Joalland to neskôr dotiahne vo francúzskej armáda až na generála…

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise   HISTORY Revue.

 

Autor: © HISTORY revue / Milan Uram

Zdielať článok na Facebooku


Foto: Wikipedia

Hodnotenie článku:
2.0/5 (1 hlasov)

Štvrtok, 2. december. 2021. Meniny má Bibiana.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa