Mesto hriechu: Benátky boli kedysi centrom prostitúcie

2021-11-04 08:01:00 |   |    | 

Benátky bývajú pravidelne zaraďované k najromantickejším miestam sveta. V minulosti však neboli synonymom lásky, ale hriechu - v meste na vode pôsobili tisíce prostitútok a výlet tam mal príchuť zakázaného ovocia.



 

Umenie sklárov na benátskom ostrove Murano berie dych. „Pozri sa, to je hračka,“ usmeje sa popod fúzy šľachtic a poštuchne svojho rovnako urodzeného priateľa, ktorý uprene hľadí na majstrovsky vyrobený sklenený predmet, nápadne pripomínajúci pánske prirodzenie. Obaja už predošlý deň vyskúšali služby tunajších nákladne oblečených kurtizán. Žiadna rozkoš tu nie je tabu.

Výlet do Benátok má príchuť zakázaného ovocia. V 15. a 16. storočí i neskôr získava talianska metropola na lagúne povesť zrovnateľnú s hriešnym Babylonom, známym z Biblie. Napokon tunajšie predajné devy v mnohom predčia svoje kolegyne z iných európskych miest. Napríklad samé nechcú otehotnieť, a preto začnú mužom ponúkať predchodcov prezervatívov. Ide o prasacie alebo ovčie črievka. S obľubou ich bude používať aj rodený Benátčan, taliansky spisovateľ a dobrodruh Giacomo Casanova (1725‒1798), ktorého múzeum môžete v meste navštíviť.

 

11 000 predajných žien

Benátky sú synonymom hriechu. „Označenie nejakého miesta u nás ako Benátky s významom ´nevestinca´ mohlo pomerne dobre zodpovedať dávnej povesti talianskych Benátok, kde sa v dobe okolo roku 1500 odhadoval počet verejne predajných žien na 11 000 a v dňoch karnevalu sa zdvojnásoboval,“ píše súčasný historik František Dvořák. Existuje viac kategórií benátskych prostitútok. Kým kurtizány, označované ako cortigiana onesta, pracujú pre vyššiu spoločnosť, bohatých mešťanov a šľachticov, lacnejšie dievčatá sa nazývajú cortigiana di lume. Nemôžu si dovoliť honosné oblečenie ani šperky a svojimi milostnými zručnosťami tešia hlavne námorníkov či robotníkov.

 

Žiadaná mladosť

V meste hriechu sa rodí kniha Rozpravy o mravoch hriešnych kurtizán od talianskeho spisovateľa Pietra Aretina (1492‒1556), ktorý je priateľom maliara Tiziana (1488/1490‒1576). Aretino bez rozpakov líči skúsenosti niekdajšej kurtizány Nanny, ktorá si berie do parády svoju dcéru Pippu, aby ju zasvätila do tajov remesla. „Benátčania majú svoje záľuby, na ženskej sa im páči poriadny zadok a veľké prsia, všetko na nich musí byť mäkké, ale pevné a musia mať pätnásť, šestnásť, nanajvýš dvadsať rokov,“ vysvetľuje jej. Pravda je ale taká, že i keď sú žiadané hlavne mladé kurtizány, neraz sa v benátskych uliciach objavujú i omnoho staršie dámy. Či už mladá, alebo stará, obe sa snažia upútať pozornosť zákazníka. Okrem nápadného odevu k tomu pomáha i zmyselná chôdza na vysokých podpätkoch. I dnes tak populárne topánky na platformách prvýkrát preslávili práve benátske kňažky lásky...

 

Vyhrážajú sa pokutou

Problémy spojené s prostitúciou prídu na pretras i v benátskej mestskej rade a zaoberať sa nimi musí i samotný dóža, volený vládca republiky. Pôsobenie ľahkých žien v Benátkach kvôli tomu reguluje celý rad nariadení, ktoré majú jediný účel – zaistiť pokoj a poriadok. Často to nie je jednoduché. Zástupcovia mesta občas vyrážajú do ulíc za majiteľmi nevestincov, hostincov i verejných kúpeľov. „Vaše dievčatá zvádzajú mužov už za svetla, a kazia tak pracovnú morálku. Tučná pokuta vás neminie,“ vyhrážajú sa im. „V roku 1422 mestské úrady v Benátkach hrozili prostitútkami, ktoré sa odmietli pripojiť k obecnému nevestincu, vyzliekaním ich odevov, holením hlavy a vyháňaním z mesta,“ píše súčasná britská historička Anna Clarková. Napriek tomu sa väčšina pravidiel veľmi nerešpektuje. Clarková navyše dodáva, že úrady prenasledovali najmä lacnejšie dievčatá, kurtizány z najvyšších tried spoločnosti vo svojich luxusných rezidenciách úplne unikali úradnej kontrole.

 

Vzdychať len potichu

„Bude tu ticho! Dávno už ste mali spať, vy banda nemravná,“ vykríkne ktosi z otvoreného prízemného okna nad kanálom neďaleko Ponte di Rialto. Pri neďalekom múre si užíva dvojica milencov a vzdychá tak hlasno, že budí spáčov v okolí. Pritom už odbila tretia hodina ranná a hlasný sex je v Benátkach povolený len do dvoch. Neskôr by i v tomto hniezde nočného života zrejme rušil... Pár si uvedomí, že z jeho radovánok môže vzniknúť veľká nepríjemnosť, preto stíchne a rozíde sa. Nariadenie, že hlasný sprievod sexuálnych hrátok je povolený len do určitej hodiny, v Benátkach platí už od roku 1460.

 

Pozor na kostoly

„Zmiznite odtiaľto, bezbožnica,“ pozrie sa benátsky úradník škaredo na vyzývavo oblečenú ženštinu, ktorá sa v pravé poludnie producíruje okolo kostolných dverí. Žena, ktorej prsia povážlivo vykukujú z obtiahnutých šiat, nepovie ani slovo a radšej sa potupne stiahne. Rada by získala nejaký kšeft a privyrobila si, ale dobre vie, že počas dňa mužov provokovať nesmie a neďaleko svätostánku už vôbec nie. Až keď padne súmrak, dostáva vo svojom remesle zelenú. Zo sadzobníkov benátskych pokút a pravidiel regulácie sexu nakoniec pretrváva jediné všeobecne rešpektované – okoliu kostolov sa musia ľahké ženy oblúkom vyhnúť.

 

Dámy v oknách

O ôsmej hodine večer je už v benátskych uliciach tma. Z mnohých okien ale prebleskuje svetlo sviečok a olejových lámp. V ňom sa bezostyšne ukazujú vykonávateľky najstaršieho remesla. Neváhajú sa vyzliecť do pol tela a pyšne vystavovať útle ramená, bujné poprsie a pekne tvarované bruško. Iné ale zájdu ešte ďalej. Pokojne odhodia šaty úplne a nastavia prechádzajúcej verejnosti i pôvabný zadoček či štíhle nohy. Navyše všetko sa deje so súhlasom mestskej správy. Benátska rada v čele s dóžom totiž nepraje homosexuálnym stykom. Verí, že prostitúcia žien im môže zabrániť. Nad večerným divadlom v oknách palácov a domov tak žmúria oči.

 

Rozdiel v dekolte

Spokojní zákazníci z vyšších vrstiev nešetria uznaním. Niektorí dokonca ako poďakovanie za úžasný zážitok nechajú namaľovať portrét dotyčnej ľahkej dámy. Maľby v ničom nezaostávajú za portrétmi šľachtičien v nákladných luxusných šatách a ozdobených šperkami, ale v niečom sa predsa len výrazne líšia. Urodzené dámy musia byť vždy zahalené. Ak odkryjú len kúsok svojho dekoltu, riskujú poriadny spoločenský škandál. Kurtizány ale naopak pyšne ukazujú svoje ňadrá – v skutočnosti i na obrazoch…

 

Tajomná Laura

„Je nádherná. Na jej hnedé oči nikdy nezabudnem,“ rozplýva sa istý pán Giacomo nad pôvabom dievčiny, ktorej zákazníkom sa stal. Kráska mu učaruje natoľko, že si roku 1506 objedná u talianskeho maliara Giorgioneho (1477/1478–1510) jej podobizeň. Zrodí sa tak slávny obraz dievčiny v červených šatách lemovaných kožušinou, ktorý je dnes súčasťou expozície viedenského Umeleckohistorického múzea. O krásavici toho veľa známeho nie je. Hovorila si ale pravdepodobne Laura, čo symbolizuje vavrín na pozadí obrazu (vavrín je taliansky lauro). Zrejme to nebolo jej skutočné meno, pretože mnoho kurtizán si tak nechalo hovoriť na počesť hrdinky Petrarcových básní. Malo malo vzbudzovať ilúziu, že dáma je nielen dokonalou kňažkou lásky, ale nechýba jej ani vzdelanie.

 

Zmes národností

Z Benátok čoby pozemského raja sú nadšení i českí návševníci. „Niet národa, aby ho tu nebolo,“ líči Humprecht Černín z Chudenic (1628‒1682) svojej matke návštevu známeho talianskeho prístavu v listoch. V roku 1642 tu strávi dokonca 55 dní a nešetrí obdivom. Ide doslova o zmes národností. Nech už návštevníci pochádzajú z ktoréhokoľvek konce sveta, jedno majú spoločné ‒ každý deň mieria na námestie svätého Marka. „Ubytoval som sa, v hostinci veľmi bohatom,“ referuje ďalej Černín. „Pochádzam z Viedne,“ predstaví sa mu ktosi a spoločne strávia pár chvíľ diskusiou pri dobrom víne. „Stretol som sa s mnohými krajanmi z habsburských zemí, ktorí mali so sebou odporúčacie listy,“ nezabudne český šľachtic poznamenať.

 

Šok pre kardinála

V Černínovi vyvolajú Benátky naozaj mimoriadny dojem. Chladným ho nenechajú ani tunajšie kurtizány. Nezabudne sa zmieniť o „cudzoložných láskach vášnivých Benátčaniek s vojakmi“. Či i on sám okúsil ich náručie, o tom nepíše. Matka by pre také spestrenie jeho gavalierskej cesty asi ťažko mala pochopenie, preto táto téma zostáva tabu. Benátky navštívi aj kardinál Arnošt Vojtěch z Harrachu (1598‒1667). V roku 1644 sa tadiaľto vracia z pápežskej voľby v Ríme. Mesto na lagúne naňho zapôsobí „obzvlášť silno, i keď Taliansko predtým dobre poznal“. Benátky líči ako nádherné zrkadlo. Navštívi tu divadlo, čo preňho predstavuje mimoriadne silná zážitok. Zároveň ale hlboko veriaceho muža šokuje, keď sa ľudia v lóžach v priebehu predstavenia bozkávajú. V divadle San Moisè sa dvaja muži dokonca verejne pusinkujú s jednou ženou zároveň. V Benátkach, meste lásky, nič neobvyklého…

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise   HISTORY Revue.

 

Autor: © HISTORY revue / Hana Stejskalová

Zdieľať článok na Facebooku

Foto: Wikipedia

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk


Štvrtok, 28. marec. 2024. Meniny má Soňa.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa