Antický cestovateľ: Pýtheás z Massalie doplával do Arktídy už v staroveku

2022-01-08 14:00:00 | | |

Pýtheás z Massalie doplával do Arktídy už v staroveku
Zdroj: Profimedia

Plavia sa stále viac na sever. Zastaví ich až „Stuhnuté more“, ako Pýtheás pomenuje arktickú pustatinu, kadiaľ sa nedá preplávať loďou ani ísť po svojich. Hustá hmla, ľadová kaša a plávajúce ľadovce mu naháňajú hrôzu, a tak radšej zamieria späť na juh.

Peňazí veľa nemajú, a napriek tomu svojmu synovi zaistia dobré vzdelanie. Vďaka obetavosti rodičov sa Pýtheás (asi 380 – asi 310 pred n. l.), rodák z gréckej osady Massalie (dnešné francúzske mesto Marseille), môže venovať vede, a to hlavne matematike a astronómii. Bystrý mladík súčasne túži spoznať neznáme kraje za hranicami gréckeho sveta (oblasť Stredozemného a Čierneho mora). Láka ho ďaleký sever. Dopočul sa, že sú tam v lete „dni oveľa dlhšie ako noci a že more sa... pravidelne sťahuje od pobrežia a zase ho zalieva“, opisuje súčasný historik Michael Borovička. Pýtheás by veľmi rád tieto aj ďalšie „zázraky“ videl na vlastné oči. Na to ale potrebuje loď s posádkou, čo si nemôže dovoliť. Našťastie existuje riešenie, vďaka ktorému si svoj sen zrejme medzi rokmi 330 – 325 pred n. l. splní.

Dohoda s rojkom

Kupci z Massalie chystajú objaviteľskú výpravu. Chceli by nájsť vodnú cestu medzi Baltským a Čiernym morom. Obchodujú s cínom z britských ostrovov a jantárom z Baltu a prepravou žiadaného tovaru loďami namiesto po súši by zvýšili svoje zisky. Pýtheás im ponúkne, že dôležitú expedíciu povedie. Váhajú, pretože má povesť tlčhuby a snílka. Nakoniec sa ale dohodnú: Keď privezie náklad cínu a jantáru a bude pátrať po nimi požadovanej ceste, môže prebádať ďaleký sever. K dispozícii dostáva novú a špeciálnu loď, pomenovanú Artemis. Na dĺžku meria takmer 50 metrov a jej posádku tvorí až 60 veslárov a ďalších 20 námorníkov.

Pomôže čierna farba

Potrebujú plán, inak ich plavba skončí skôr, než poriadne začne. Gibraltársky prieliv, jedinú cestu zo Stredozemného mora, strážia Kartaginci, ktorí cudzie plavidlá bez milosti potápajú. Pýtheás ich ale prekabáti. Údajne necháva Artemis natrieť čiernou farbou a počas temnej noci nepozorovane prenikne do Atlantického oceánu. Do úvahy však pripadá aj to, že sa Gréci kritickému miestu úplne vyhli. Možno pešo prešli až na západné pobrežie Galie (dnešné Francúzsko) a až na pobreží Biskajského zálivu postavili svoju loď. Nech už to bolo akokoľvek, práve v tunajších vodách Pýtheás prvýkrát na vlastnej koži zažije mohutný odliv. Keď zakotví pri brehoch Bretónska neďaleko ostrova Ouessant, Artemis sa počas „chvíľky“ ocitá na suchu. Posádka ešte stihne na poslednú chvíľu podoprieť jej boky veslami, aby sa neprevrhla!

Na konci sveta

Zamieri k juhozápadnému pobrežiu dnešného Anglicka, kde nakúpi cín. Pivo, ktoré s nimi chcú tunajší obyvatelia vymeniť za červené víno, ale Gréci odmietnu. Tá „brečka“ im vôbec nechutí! Oveľa väčší dojem na nich urobia kŕdle veľrýb, na ktoré narazia o pár týždňov neskôr. Obrie vodné cicavce ešte nikdy nevideli. Pýtheás pri tejto príležitosti pomenuje neďaleké ostrovy Orcas (dnešné Orkneje). Tunajší ľudia mu prezradia, že ešte viac na sever sa nachádza Thúlé, bájna krajina na konci sveta (pravdepodobne Island). Práve tá sa stáva jeho budúcim cieľom. Preskúma ju a už sa zasa ponáhľa na more. Vyrazia na severozápad, ďalšiu krajinu však už neobjavia. Po obyčajnom dni plavby narazia na zamrznuté more. „Ani zem, ani voda, ani vzduch tu neexistujú oddelene. Je to akási zmes všetkého dohromady,“ približuje Pýtheás arktickú pustinu. V Grékoch vyvoláva úzkosť, a tak sa rýchlo obracajú späť na juh.

Nikto mu neverí

Na návrat do Massalie je príliš skoro, ešte nesplnil všetky úlohy. Pýtheás sa okolo pobrežia Nórska vydáva do Severného mora – či dokonca až na Balt –, kde objavuje bohaté náleziská jantáru. Márne naopak hľadá vodnú cestu do Čierneho mora, pretože tá jednoducho neexistuje... Sklamaný týmto neúspechom konečne zamieri domov. Možno riskne ďalšiu plavbu cez Gibraltársky prieliv, čo by s plne naloženou loďou dávalo najväčší zmysel. Alebo pláva po Rýne a jeho prítoku Mosele do francúzskeho vnútrozemia a zvyšok cesty zdolá pešo. Každopádne v Massalii je vrelo privítaný. Kupci žiaria spokojnosťou, hoci ich vyslanec Balt s Čiernym morom „neprepojil“. Cena privezeného cínu a jantáru totiž mnohokrát prevyšuje náklady vynaložené na výpravu. A ohromí ich aj rozprávanie o ďalekom severe. Avšak nie tak, ako by si Pýtheás predstavoval. Všetkým je len na smiech. Jeho historky sú tak neskutočné, že im jednoducho nikto neverí!

By <a href="//commons.wikimedia.org/wiki/User:Rvalette" title="User:Rvalette">Rvalette</a> - <span class="int-own-work" lang="en">Own work</span>, CC BY-SA 3.0, Link

Prežije vďaka kritikom

Nenechá sa znechutiť. Svoje zážitky z plavby spíše do diela Na oceáne (Peri tu Ókeanú). Obsiahly spis v ďalších storočiach podrobia kritike slávni starovekí učenci. Hlavne grécky historik a geograf Strabón (asi 63 pred n. l. – asi 24 n. l.) je k nemu nemilosrdný a jeho autora nazve „arcipodvodníkom“! Nakoniec je ale dobre, že Pýteás má toľko kritikov. Dielo Na oceáne totiž skončí v Alexandrijskej knižnici, ktorá neskôr aj so svojimi pokladmi bez stopy zmizne. Práve vďaka Strabónovi a ďalším autorom sa vzácny spis čiastočne dochová aspoň v úryvkoch. Prvý známy objaviteľ Arktídy tak môže byť po mnohých storočiach rehabilitovaný. Jeho meno očistí Fridtjof Nansen (1861-1930). „Poznámka, že k zmesi zeme a mora patrí aj vzduch, nie je vôbec absurdná, ale dokonca celkom názorná,“ obhajuje Pýtheov popis arktickej pustiny uznávaný nórsky polárnik, ktorý okrem iného preskúmal vnútrozemie Grónska.