Ponorkou, dvojplošníkom aj na vysokom bicykli: 3 cesty okolo sveta, ktoré prepísali dejiny

23.01.2022 |   |    | 

Námorná výprava Portugalca Fernãa de Magalhãesa (1480–1521) dokázala, že je Zem guľatá. Cestu okolo sveta neskôr podnikne mnoho ďalších dobrodruhov. V snahe dosiahnuť svetové prvenstvo zvolia najrôznejšie dopravné prostriedky…



 

1. Putuje s revolverom

Držiteľ prvenstva: Angličan Thomas Stevens

Ako cestoval: na vysokom bicykli

Doba: 1884–1886

Zaujímavosť: V Číne ho chceli lynčovať dedinčania.

Život v rodnom Anglicku ho omrzel. Thomas Stevens (1854-1935) vo svojich 17 rokoch odpláva hľadať šťastie do USA. Nejakú dobu pracuje na stavbe železnice a potom sa necháva zamestnať ako baník v štáte Colorado. Spokojný ale rozhodne nie je. Vie, že týmto spôsobom dieru do sveta neurobí. Chce vedieť niečo neobvyklé, a tak sa naučí jazdiť na vysokom bicykli. Začiatkom roku 1884 si kupuje bicykel značky Columbia a na svojich výletoch priťahuje pozornosť ľudí. „Mohol by si prejsť celú krajinu, od Tichého oceánu až po východné pobrežie,“ vnukne mu výborný nápad jeden kamarát. Stevens osloví spoločnosť Pope Manufacturing Company, ktorá jeho bicykel vyrobila, a získava od nej pre svoj zámer finančnú podporu. 22. apríla 1884 sa rozlúči so San Franciscom a vyráža na východ, do vnútra USA.

 

V daždi nejde

Cestuje naľahko. Vzal si len niekoľko párov ponožiek, náhradnú košeľu, pláštenku, ktorú môže využiť aj ako prikrývku alebo stan, a revolver. Nejde v jednom kuse. Občas ide pešo, a keď prší, radšej sa niekam schová. Do Bostonu na východnom pobreží USA dorazí 4. augusta. Na ceste strávil 103 dní a zdolal takmer 6000 kilometrov! Američania ho oslavujú ako hrdinu. Stevens zakladá nadáciu na podporu cyklistiky a svoje zážitky z transkontinentálneho prejazdu USA „predá“ tlači. Zarobí veľa peňazí, ktoré sa mu budú hodiť. Rozhodol sa totiž, že na svojom bicykli obíde celý svet!

 

Záujem na Balkáne

Odpláva do Anglicka, 9. apríla 1885 sa vylodí v Liverpoole. Zistí, aká situácia momentálne panuje v Európe, a 4. mája začína na bicykli ukrajovať prvé britské kilometre. Zavíta aj do rodného Berkhamstedu neďaleko Londýna a cez Lamanšský prieliv sa prepraví do Dieppe. Prejde Francúzsko a potom sa vydá do Nemecka, Rakúska a Uhorska, kde ho pár dní sprevádza ďalší cyklista. Záujem vyvoláva aj na Balkáne a v Istanbule, kde sa objavuje na konci leta 1885. Európu nechal za chrbtom a teraz ho čaká Ázia. Pred ďalšou cestou si ale pár týždňov oddýchne. Nakúpi náhradné diely na bicykel a pre istotu aj lepšiu zbraň…

 

Nepriateľskí colníci

Cesta cez Osmanskú ríšu prebieha hladko. Banditov sa obával zbytočne, nikto mu neskriví ani vlas. Zimu prečká v Teheráne ako hosť na dvore perzského šacha. Ďalej na východ chce Stevens pokračovať cez Rusko, lenže tamojšie úrady ho do krajiny nevpustia. Skúsi to teda viac na juh, v marci 1886 sa vydá do Afganistanu. Bohužiaľ ani tam nie je vítaný, afganskí colníci mu dokonca poškodia koleso! Sklamaný dobrodruh nemá na výber. Obkľukou – cez Kaspické a Čierne more – sa ponáhľa späť do Istanbulu, kde sa nalodí na parník do Indie. Tú už zase prešliape na bicykli a z Kalkaty sa ďalšou loďou dostane do Hongkongu. Aj napriek varovaniu miestnych sa rozhodne prejsť východnú Čínu, za čo takmer zaplatí životom. V Ríši stredu vtedy prevládajú protizápadné nálady a Stevensa musia pred rozzúrenými dedinčanmi zachrániť čínski vojaci. Radšej ho odprevadia do Šanghaja, odkiaľ vyrážajú parníky do Japonska.

 

Pokojná cieľová rovinka

Oproti Číňanom sa tunajší ľudia správajú mierumilovne!“ zverí Stevens svojmu denníku pár dní po vylodení na juhu japonského ostrova Honšú. Má pred sebou posledné stovky kilometrov. Zvládne ich v pokoji a 17. decembra 1886 celý šťastný vojde do Jokohamy, kde svoju cyklistickú výpravu oficiálne ukončí. Na bicykli prešiel viac ako 20 000 kilometrov! V januári sa vracia do San Franciska, svoj bicykel venuje spoločnosti Pope Manufacturing Company a zážitky z dlhej cesty spíše do dvojdielneho cestopisu.

 

2. Kvarteto sa rozpadá

Držitelia prvenstva: osem amerických letcov

Ako cestovali: špeciálnymi dvojplošníkmi

Doba: apríl – september 1924

Zaujímavosť: Dva stroje sa konca misie nedočkali.

Krátko po prvej svetovej vojne sa dobrodruhovia z Veľkej Británie, Austrálie či Francúzska neúspešne pokúšajú obletieť svet. V roku 1924 sa do prestížneho súboja zapoja aj Američania. Riskantnú misiu zorganizuje generál Mason Patrick (1863-1942). Náčelník Armádnej leteckej služby USA už v predchádzajúcom roku poveril firmu Douglas Aircraft Company, aby vyrobila päť špeciálnych lietadiel. Štyri dvojmiestne dvojplošníky Douglas World Cruiser sa zúčastnia samotnej expedície, ten piaty má potom slúžiť pre najrôznejšie testy. Osem vybraných letcov prejde intenzívnym výcvikom a svoje stroje pomenuje po amerických mestách – Seattle, Chicago, Boston a New Orleans.

 

Narazia do hory

Pôjdu proti prúdu. Zatiaľ čo Európania a Austrálčania pri svojich doterajších pokusoch obletieť zemeguľu zvolili cestu na východ, Američania poletia na západ. Časový harmonogram expedície sa podriadi meteorologickým výskumom. Odborníci došli k záveru, že najvhodnejší čas na prelet severného Pacifiku nastáva na jar, a naopak nebo nad Atlantickým oceánom býva najpokojnejšie na konci leta. Deň D generál Patrick stanovuje na 6. apríla 1924. Štyri stroje odštartujú z poľného letiska v Seattli a pozdĺž pobrežia smerujú k americkej základni na Aleutských ostrovoch. Tam sa ale objavia len tri lietadlá. Frederick Martin (1882–1954) musel kvôli snehovej búrke s lietadlom Seattle núdzovo pristáť. Po nutných opravách opäť vzlietne, ale čoskoro narazí v hmle do hory na Aljašskom polostrove. Martin aj jeho mechanik haváriu prežijú a dva týždne budú putovať divočinou. Záchranu nachádzajú v jednej dedine, ale cesta okolo sveta sa pre nich skončila…

 

Nečakaná spoločnosť

Tri zostávajúce stroje pokračujú ďalej podľa plánu. Po zastávke v Japonsku zamieria do juhovýchodnej Ázie. Nad vietnamským Saigonom začne lietadlu Chicago horieť motor a pilot Lowell Smith (1892–1945) pristane na lagúne uprostred džungle. Posádku zachránia misionári a o dva týždne neskôr sa obaja letci opäť dostávajú do vzduchu… V Indii sa výprava neplánovane a dočasne rozrastie o jedného účastníka. V Kalkate sa do batožinového priestoru Bostonu schová novinár, ktorý už nejaký čas o americkej expedícii píše. Prekvapený pilot Leigh Wade (1897-1991) ho odhalí pri ďalšom medzipristátí v indickom Iláhábáde. „Rád by som s vami letel ďalej,“ požiada posádku reportér. Je im sympatický, a tak ho so sebou vezmú až do pakistanského Karáčí...

 

Vo vlnách oceánu

Let do Európy prebieha vcelku hladko. Presun z Veľkej Británie do USA sa však zmení na zlý sen. Život pilotom najprv skomplikuje hustá hmla, kvôli ktorej sa lietadlá dočasne rozdelia. Bostonu potom neďaleko Faerských ostrovov začína unikať olej. Na letisko je to ešte diaľka, a tak Wade svoj stroj núdzovo „položí“ do vĺn oceánu. Americké námorníctvo, ktoré celú expedíciu logisticky zaisťuje, posádku zachráni. Poškodené lietadlo chce odtiahnuť na opravu do škótskeho Kirkwallu. Kvôli sérii nehôd a nepriazňam počasia sa však Douglas potopí. A namále má aj Chicago, ktorému sa rozbije batéria. Smith ale nespanikári a začiatkom septembra 1924 pristane v Bostone. Tam sa nakoniec dostane aj Wade a jeho mechanik. Generál Patrick pre nich totiž operatívne zaistil onen cvičný stroj od firmy Douglas Aicraft Company.

 

Víta ich prezident

Dokázali to! Prvýkrát obleteli svet! Pre americkú verejnosť, ktorá sa ešte spamätáva z prvej svetovej vojny, je to obrovská morálna vzpruha. Už v Bostone ľudia prichystajú svojim hrdinom nádherné privítanie a mnohotisícové davy ich oslavujú aj pri ďalších zastávkach po celej krajine. Vo Washingtone šťastných letcov prijíma dokonca prezident! Úspešná misia definitívne končí 28. septembra krátko popoludní, keď Smith a jeho kolegovia pristanú v Seattli. Zdolali takmer 45 000 kilometrov a „vo vzduchu strávili 66 z celkových 175 dní, zvyšok zabrali opravy na zemi alebo čakanie na jasné počasie“, ako dodáva súčasný publicista Jaroslav Krupka.

 

3. Splnia šialenú úlohu

Držitelia prvenstva: americkí námorníci

Ako cestovali: v ponorke

Doba: február – máj 1960

Zaujímavosť: Expedícia mala aj vedecký presah.

Studená vojna beží naplno. USA a Sovietsky zväz využijú každú príležitosť, aby tomu druhému demonštrovali svoju technologickú prevahu vo vzduchu, na súši aj na mori. Američania v novembri 1959 uvedú do služby vyše 136 metrov dlhú atómovú ponorku Triton, ktorá je vtedy najväčším plavidlom svojho druhu na svete. Moderný kolos sa môže pochváliť aj mnohými ďalšími rekordmi, a má zohrať hlavnú rolu v tajnej operácii Sandblast.

 

Veľmi sa nevzpierajú

Pri americkom námorníctve slúžil už počas druhej svetovej vojny. Ponorkový veliteľ Edward L. Beach (1918 – 2002) získal v priebehu rokov množstvo skúseností a len tak niečo ho neprekvapí. Úloha, ktorú dostáva začiatkom februára 1960, mu napriek tomu vyrazí dych! Práve sa chystá s Tritonom na cvičnú plavbu, keď je neplánovane povolaný do Pentagonu, sídla Ministerstva obrany USA vo Virgínii. Požiadavka, aby na jeden „záťah“ oboplával pod vodou zemeguľu, ho šokuje. Nechápe, prečo má s poriadne neodskúšanou ponorkou tak veľmi riskovať. Nadriadení mu toho príliš nepovedia. Avšak kapitán Beach nie je žiadny rebel. „Absurdnú“ úlohu prijíma ako obrovskú výzvu. Urýchlene sa vracia na ponorkovú základňu New London v Connecticute, aby dohliadol na nutné prípravy. Času nie je nazvyš, na náročnú misiu má vyplávať už za dva týždne!

 

V posádke to vrie

Na Tritone slúži zhruba 180 mužov. K nim pribudne ešte 16 vedcov, ktorí budú počas plavby vykonávať oceánografický výskum. 16. februára 1960 popoludní ponorka opúšťa základňu New London a v dostatočnej vzdialenosti od pobrežia sa ponorí. Zamieri na juh k Hornovmu mysu a ďalej do Pacifiku. Triton pláva priemernou rýchlosťou cez 20 uzlov (zhruba 37 kilometrov za hodinu) a približne kopíruje trasu, ktorú si roku 1520 zvolil na ceste okolo sveta Portugalec v španielskych službách Fernão de Magalhães. Atmosféra na palube s postupujúcim časom zhustne, námorníci nie sú zvyknutí byť nepretržite tak dlho pod vodou. Čelia mnohým technickým problémom, majú zdravotné problémy a reagujú podráždene. Kapitán Beach však žiadnu vzburu nepripustí a 10. mája 1960 svoju úlohu úspešne dokončí. „Vynorili sme sa po 83 dňoch a 10 hodinách,“ napíše s úľavou do palubného denníka. Na ceste okolo sveta prešli pod hladinou oceánov takmer 50 000 kilometrov!

 

Zrušená schôdzka

Nedostane sa im takej pozornosti, akú by si zaslúžili. Heroický výkon posádky Tritonu zatieni iná misia, ktorá naopak skončila blamážou. Nad Sovietskym zväzom bolo 1. mája 1960 zhodou okolností zostrelené americké prieskumné lietadlo Lockheed U-2. Jeho pilot Francis Gary Powers (1929-1977) prežil a Sovieti ho odsúdili za špionáž na desaťročné väzenie. Nepríjemná aféra vyostrí americko-sovietske vzťahy. Prezident Dwight D. Eisenhower (1890–1969) plánoval stretnutie s Nikitom Chruščovom (1894–1971) a triumf Tritonu mal byť pri vyjednávaní jeho esom v rukáve. K schôdzke oboch štátnikov ale nakoniec nedôjde...

 

Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise   HISTORY Revue.

 

 

 

 

Autor: © HISTORY revue / Milan Uram

Zdielať článok na Facebooku

Foto: Wikimedia

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Streda, 25. máj. 2022. Meniny má Urban.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa