Mešita an-Núri a jej šikmý minaret v centre mesta Mósul patrí k najznámejším pamiatkam Iraku, jej podoba dokonca zdobila 10-tisícovú bankovku. Napriek tomu s ňou však militanti z extrémistickej organizácie Islamský štát (IS) nemali zľutovanie a v roku 2017 vyhodili stavbu do vzduchu. Prebiehajúca rekonštrukcia odhalila nečakané prekvapenie.
Veľká mešita an-Núrí v severoirackom Mósule bola postavená v rokoch 1172 až 1173 a pomenovaná podľa bývalého miestodržiteľa, sultána Núr ad-Dína (1118 – 1174). Už o dve storočia neskôr sa však jej 45-metrový minaret začal nakláňať, a tak mu prischla prezývka al-Chadba, teda Hrbáč.
Svetové médiá však o mešite písali z iných dôvodov. V roku 2014 v nej totiž líder Islamského štátu abú Bakr al-Bagdádí vyhlásil kalifát na dobytých územiach v Iraku a Sýrii a mešita sa stala významným symbolom IS. Napriek tomu ju džihádisti zamýšľali zbúrať, lebo údajne odporuje ich výkladu islamu. Miestnym sa ju vtedy ešte podarilo zachrániť, keď však mósulské Staré mesto začali obkľučovať iracké vládne sily, 21. júna 2017 Islamský štát stavbu vyhodil do povetria.
UNESCO v súčasnosti vedie rozsiahly projekt opätovnej výstavby tejto mešity vrátane jej slávneho šikmého minaretu. Mešita a zmienený kostol sú súčasťou iniciatívy UNESCO s názvom "Oživenie ducha Mósulu", najväčšej v histórii danej organizácie. Vyše 50 miliónov na obnovu sľúbili Spojené arabské emiráty.
Po jej ukončení by mala štvorcová základňa minaretu slúžiť ako pamätník obetiam ISIS a v pláne je tiež výstavba jeho repliky. „Táto iniciatíva bude porážkou extrémizmu vo všetkých jeho podobách,“ uviedla ministerka kultúry a vzdelávania Spojených arabských emirátov Noura Al Kaabi.
Rekonštrukčné práce však okrem silného symbolického odkazu priniesli aj vzácne objavy. Pod mešitou totiž našli priestory z 12. storočia - modlitebňu a štyri priľahlé prepojené miestnosti, ktoré slúžili ako umyvárne. Každá z nich má výšku 3 metre a šírku 3,5 metra a nachádzajú sa v hĺbke asi 6 metrov pod zemským povrchom.
