Československo plánovalo tunel k Jadranu: Z vyťaženej zeminy mal byť náš vlastný polostrov!

2022-02-15 15:00:00 | | |

Kornati
Zdroj: Thinkstock

Za minulého režimu sa u nás koketovalo s množstvom megalomanských nápadov. Jeden z nich sa ale vymykal všetkým ostatným. Volal sa Adriaport a sľuboval, že Čechoslováci vďaka nemu budú na víkendy jazdiť k moru. A čo viac, rekreácia sa mala odohrávať na našom vlastnom pobreží!

Starnúci profesor Karel Žlábek (1900-1984) si berie slovo na Floridskej štátnej univerzite a púšťa sa do prednášky. Pravdepodobne je poriadne nervózny. Aby aj nie! Práve totiž predstavuje svoj smelý plán. Spočívať má vo výstavbe tunela, ktorý povedie z Československa až k Jadranu. „Vo svojom návrhu vychádzal z historických prác, ktoré vznikli po 1. sv. vojne,“ upozorňuje Jiří Svoboda, vedúci podzemných stavieb Pragoprojektu. Novovzniknutému Československu totiž bolo prisľúbené priame železničné spojenie s pobrežím Juhoslávie. Profesor Žlábek sa to v roku 1967 rozhodne využiť...

Trať v podzemí

Na stole ležia rozložené stohy papierov. Ide o dokumentáciu k projektu Adriaport. Práve tak Žlábek svoj nápad pomenoval. A pre niekoho možno prekvapivo pre neho nájde aj zástancov. V roku 1979 návrh preberá už spomínaný Pragoprojekt a púšťa sa do prípravy dokumentácie pre stavbu. Trať má začínať pri Českých Budějoviciach a viesť cez Linz až do dnešného Slovinska. Merala by tak 410 kilometrov, z toho 350 kilometrov by pripadalo na tunel. Denne po nej malo podľa Žlábkových predstáv presvišťať 36 osobných rýchlovlakov, schopných ísť rýchlosťou až 160 kilometrov za hodinu. Na koľaje sa každý deň okrem nich malo vydať ďalších 220 vlakov nákladných.

Len rekreácia?

Piesočnaté pláže s lehátkami a slnečníkmi – tak mala podľa Žlábka vyzerať cieľová destinácia. Jeho projekt sa totiž skladal z dvoch častí. Prvá zahŕňala železničné spojenie a druhá kus pevniny. „Prístav Adriaport mal vzniknúť na umelom polostrove, ktorý by bol postavený z vyťaženej zeminy,“ približuje súčasný architekt Petr Hájek.

Predpokladalo sa, že rúbaniny bude okolo 60 miliónov kubických metrov. Čechoslovákom tak mal projekt ponúknuť niečo nepredstaviteľné – pohodlnú rekreáciu pri „ich vlastnom“ mori. Žlábkovi išlo ale v prvom rade o obchod. Železnica mala slúžiť najmä na prepravu tovaru z južnej Európy do tej strednej a severnej. „Budeme najrýchlejším špeditérom na starom kontinente,“ sľubuje profesor.

Sovietska stopka

V tvári Vladimíra Tvrzníka, vtedajšieho riaditeľa Pragoprojektu, ktorý dlhé roky na Adriaporte pracoval, je zrejmé sklamanie. Žlábkovi sa síce podarí získať podporu rakúskeho veľvyslanca a zrejme aj zástupcov Juhoslávie, napriek tomu sa jeho sen nikdy nedočká realizácie. Dôvody sú dva: Na prvom mieste sú to astronomické náklady, odhadnuté na 300 miliárd vtedajších korún (v prepočte na dnešné ceny by išlo o jeden bilión korún). Definitívnu stopku ale smelému plánu vystaví politika. V čase, keď má štartovať, sa už východný blok rúti k svojmu zániku. "Škoda, že vtedy rozbehnutý projekt všetkých zainteresovaných štátov zastavil Sovietsky zväz,“" mrzí Hájka.