LICHTENŠTAJNSKO - „Ak neprevezieme do Vaduzu všetko, zmizne to zo sveta,“ vyhlasuje roku 1944 riaditeľ lichtenštajnských zbierok Gustaf Wilhelm. Našťastie pomocou triku dostane cennosti z moravských Valtíc, Lednice či Šternberka do alpského hniezda.
Majestátny hrad Vaduz sa týči na pravom brehu Rýna na mieste bývalej rímskej pevnosti. Prvé záznamy o tunajšom stredovekom sídle pochádzajú z roku 1150, srdce grófstva Vaduz tvorí od roku 1342. Prestojí dobytie Švajčiarov v roku 1499 a o dve storočia neskôr sa jeho majiteľmi stávajú lichtenštajnské kniežatá.
Ján Adam I. z Lichtenštajna (1662–1712) kupuje v roku 1712 hrad aj s panstvom za 290 000 zlatých (česká dedina vtedy stála asi 7000 zlatých). Jeho nástupca Antonín Florián z Lichtenštajna (1656–1721), hofmajster rímskeho cisára Karola VI. (1685–1740), si u panovníka v januári 1719 vymôže, aby sa spojené panstvá Vaduz a Schellenberg stali ríšskym kniežatstvom. Svätá ríša rímska má od tej chvíle nový, v poradí 343. štát: Lichtenštajnsko.
Udržia neutralitu
Kniežatá sa ale na strohom hrade nezdržujú, život vo Viedni a na moravských panstvách je o poznanie pohodlnejší. Natrvalo sa sem uchýlia až v roku 1938. Zatiaľ čo v Európe zúri druhá svetová vojna, František Jozef II. z Lichtenštajna (1906–1989) zachováva neutralitu. Územie podľa všetkého nemá pre žiadnu z bojujúcich strán strategicky dôležitú polohu, preto ju dokáže udržať.
Lichtenštajnom ale za vojny leží na srdci osud ich umeleckých zbierok, uložených v moravských rodových sídlach. Na sklonku roku 1944 dostávajú od nacistov povolenie vyviezť do Vaduzu iba diela tzv. 2. kategórie. Rakúšan Gustaf Wilhelm (1908–1995), pracujúci v ich službách, však vymyslí lesť. Prelepia evidenčné štítky a z diel 1. kategórie sa razom stávajú artefakty 2. kategórie. Nemeckí colníci o umení nič nevedia. Skvosty sa vďaka tomu podarí previezť do hradu Vaduz.
Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise HISTORY Revue.
