Ankara, Bern či Rabat: Prečo niektoré štáty urobili hlavné mestá z dedín

20.05.2022 |   |    | 

Rím, Paríž, Londýn... Väčšina hlavných miest sveta má za sebou dlhú a bohatú históriu, sú priemyselnými centrami a majú tiež najviac obyvateľov. Nie je tomu tak však vždy. V niektorých krajinách sa totiž rozhodli urobiť správne centrum z menšieho mesta.



 

Belgický Brusel má len necelých 180 tisíc obyvateľov, kým Antverpy vyše pol milióna. Hlavným mestom Pobrežia slonoviny bol do roku 1983 Abidjan s takmer 4,5 miliónmi obyvateľov, no nahradilo ho 200-tisícové Yamoussoukro. Novozélandský Wellington má 216 tisíc obyvateľov, kým Auckland až sedemkrát viac. No a v roku 2019 vymenila miliónovú Bujumburu na pozícii hlavného mesta Burundi Iba 40-tisícová Gitenga. Toto sú len niektoré menej typické metropoly, na ďalšie sa pozrime trochu bližšie. Rozprávajú totiž zaujímavé príbehy.

 

Rabat, Maroko

Hlavné marocké mesto Rabat (kedysi RIbát) je až siedmym najväčším v krajine. V ústí rieky Bu Regreg do Atlantického oceánu ho v 12. storočí na mieste staršej rímskej osady založili Arabi a hoci sa postupne značne rozrástlo, nikdy nedosiahlo takú veľkosť ako Casablanca, ktorú dnes obývajú až vyše 4 milióny ľudí. Napriek tomu bol práve Rabat zvolený v roku 1912 počas francúzskeho protektorátu za administratívne centrum Maroka. A zostal ním, aj keď krajina v roku 1955 získala samostatnosť.

Dnes je toto opevnené staré prístavné mesto sídlom kráľa a vlády, predstavuje preto spojenie moderného aj starobylého. V jednej časti sú sústredené moderné administratívne budovy, druhú zas tvorí medina, zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO. V nej sa nachádza mnoho starých mešít a tradičných domov a obľúbeným cieľom turistov je tiež miesto posledného odpočinku marockých kráľov.

 

Nay Pyi Taw, Mjanmarsko

Väčšina ľudí si Mjanmarsko spája s bývalou metropolou Rangún, kde dnes žije takmer 7,4 milióna obyvateľov. Od roku 2006 je však oficiálnym hlavným mestom Nay Pyi Taw alebo tiež Naypyidaw, čo sa dá preložiť ako Sídlo kráľa. Nachádza sa medzi mestami Mandalay na severe a Rangúnom na juhu a stavať ho začali v júli 2003. Počas slávnostného otvorenia v marci 2007 sa v ňom nachádzali len administratívne budovy byty pre štátnych úradníkov.

Aj dnes je Nay Pyi Taw veľmi zvláštnym mestom. Sídli v ňom vláda, ministerstvá, parlament, najvyšší súd i prezident, no na veľkej ploche 7000 kilometrov štvorcových žije len okolo milióna obyvateľov. Mesto je rozdelené do niekoľkých zón – ministerskej, vojenskej, diplomatickej, hotelovej, nákupnej, oddychovej a obytnej, kde sa nachádza 1200 štvorposchodových bytových domov. Bývanie v nich je presne určené na základe pracovnej hierarchie a rodinného stavu.

 

Abuja, Nigéria

Najväčším mestom celého afrického kontinentu je Lagos, ktorý podľa odhadov obýva až 23,5 milióna ľudí. Hádate správne, hlavným mestom nie je. V roku 1976 totiž vláda Nigérie rozhodla o presunutí svojho sídla do mesta Abuja. To vyrástlo v 80. rokoch 20. storočia v strede krajiny medzi skalnými monotlitmi Aso a Zuma. Hlavným mestom je od 12. decembra 1991.

Okrem štátnych orgánov v meste sídli centrálna banka, národný štadión, národná mešita aj šesť univerzít. Centrum je moderné, vysoké administratívne budovy sa striedajú s parkami a obytnými zónami. Na okraji však stoja slumové štvrte, kde obyvatelia živoria vo veľmi zlých podmienkach.

 

Islamabad, Pakistan

Aj pakistanská metropola Islamabad bola vybudovaná ako plánované mesto. Územie sa síce radí k najstaršie osídleným lokalitám v Ázii, až do polovice 20. storočia však prakticky nemalo väčší význam. Keď v roku 1947 získal Pakistan svoju nezávislosť, hlavným mestom sa stalo najväčšie a najľudnatejšie Karáči na juhu krajiny. Už onedlho však padlo rozhodnutie nahradiť ho lokalitou na severe.

Poverená komisia napokon v roku 1959 vybrala po dlhom zvažovaní mnohých aspektoch oblasť severovýchodne od mesta Rawalpindi, kde podľa návrhu gréckych architektov vyrástla nová metropola. Dnes je Islamabad deviatym najväčším mestom v Pakistane a je známy svojou vysokou úrovňou, bezpečnosťou a množstvom zelene. Tomu zodpovedajú aj najvyššie životné náklady v krajine.

 

Canberra, Austrália

Najväčším austrálskym mesto je s vyše 5,3 milióna obyvateľov Sydney, ktorému šliape na päty aj Melbourne. V porovnaní s nimi je hlavné mesto Canberra úplným trpaslíkom. Býva v ňom len necelých 427 tisíc ľudí, čo ho radí až na celkovú ôsmu priečku. Na rozdiel od ostatných však bolo toto mesto plánované, a teda sa nevyvíjalo prirodzene, hoci jeho územie bolo osídlené pôvodnými obyvateľmi už pred 21 tisíc rokmi a prví Európania sem prišli v 1. polovici 19. storočia.

Keď sa v roku 1901 kolónie dohodli na vytvorení federácie a vznikol Austrálsky zväz, nasledovali dlhé debaty, či by sa hlavným mestom malo stať Sydney alebo Melbourne. Keďže nedošlo k zhode, zvolil sa kompromis - vybudovať nové hlavné mesto v Novom Južnom Walese. Reálne však došlo k jeho založeniu, pomenovaniu a začiatku výstavby až v roku 1913. Dnes je Canberra nielen sídlom vlády, parlamentu, vlády, ministerstva obrany či najvyššieho súdu, ale tiež hlavných kultúrnych inštitúcií  (národnej galérie, knižnice či múzea).

 

Brazília, Brazília

Prvým hlavným mesto Brazílie bol Salvador, ktorý v rokoch 1763 až 1960 nahradilo Rio de Janeiro. To má dnes vyše 6,5 milióna obyvateľov, teda približne polovicu toho, čo najväčšie São Paulo. Obe mestá ležia na pobreží, no od roku 1827 prebiehali snahy o to, aby mala krajina nové hlavné mesto s rovnomenným názvom mimo najhustejšie obývanej oblasti. Tie sa dlho nedarilo presadiť, no keď v roku 1891 vznikla po vyhlásení republiky nová ústava, dostal sa do nej aj plán vytvoriť centrálne umiestnenú metropolu.

K reálnej výstavbe však došlo až v polovici 20. storočia. Brazília vyrástla doslova na zelenej lúke v rokoch 1956 až 1960, kedy bola 21. apríla oficiálne vyhlásená za nové hlavné mesto. Vďaka modernej architektúre, unikátnemu urbanizmu a jeho rozdeleniu do sektorov (napr. bankový, hotelový, ambasádový) je ako jediné mesto z 20. storočia zapísané na zozname UNESCO. Dnes má 3 milióny obyvateľov a sídli tu brazílska vláda aj 124 zahraničných veľvyslanectiev.

 

Ottawa, Kanada

Kanadu si zrejme väčšina ľudí spája najmä s Torontom, Montrealom či Vancouverom, hlavným mestom je však od roku 1857 Ottawa v provincii Ontario, ktorá leží na riekach Rideau a Ottawa. Jej najväčšou prírodnou atrakciou je vodopád Chaudière Falls, pri ktorých vzniklo v roku 1800 prvé permanentné osídlenie, nasledované o 26 rokov neskôr mestom Bytown. To postupne naberalo na význame vďaka obchodu s drevom a v roku 1854 získalo svoje nové meno Ottawa. Onedlho si ho kráľovná Viktória zvolila za hlavné mesto Kanady a nechala tam vybudovať parlamentné budovy.

Ottawa má približne milión obyvateľov s najvyššou priemernou vzdelanosťou v krajine. Nachádza sa tam niekoľko významných vzdelávacích, vedeckých a kultúrnych inštitúcií, vrátane Národnej galérie Kanady. Najväčším zamestnávateľom v regióne je štát, k najznámejším rodákom patrí spisovateľka Margaret Atwoodová, hudobník Paul Anka, herec Dan Aykroyd či speváčka Alanis Morissette.

 

Naí Dillí, India

Najväčším indickým mestom je 20-miliónový Bombaj, tým hlavným je však Naí Dillí s 250 tisíc obyvateľmi. V minulosti pritom všetky hlavné inštitúcie sídlili v Kalkate, tá sa však od konca 19. storočia stala centrom nacionalistického odporu voči britskej nadvláde, dochádzalo k vraždám britských predstaviteľov a bojkotu britského tovaru, a tak koloniálna vláda urýchlene pristúpila k zmene svojho sídla. Voľba padla na mesto Staré Dillí, ktoré bolo v minulosti politickým a ekonomickým centrom viacerých ríš. V roku 1894 sa začalo s veľkou výstavbou podľa návrhov britských architektov.

Naí Dillí sa stalo oficiálnym hlavným mestom v roku 1911, jeho výstavba však bola dokončená až o 20 rokov neskôr. Dnes v ňom sídlia všetky vládne inštitúcie, parlament aj najvyšší súd. Metropola je súčasťou megamesta Dillí, ktoré je po Bombaji druhým najväčším aj druhým najbohatším mestom v Indii. Má takmer 19 miliónov obyvateľov, pričom len štvrť milióna pripadá na samotnú metropolu.

 

Ankara, Turecko

Takmer 500 rokov bol centrom Osmanskej ríše slávny Istanbul, ležiaci na pomedzí Európy a Ázie. V októbri 1923 sa však hlavným mestom Turecka stala na podnet Mustafu Kemala Atatürka, zakladateľa moderného Turecka, menšia, no centrálne situovaná Ankara. Mesto bolo založené pravdepodobne Chetitmi v 12. storočí pred Kr., významným obchodným centrom sa stalo za vlády Grékov, ktorí ho pomenovali Ankyra, teda kotva.

Obrovský rozmach však mesto znamenalo až s presunom štátnych inštitúcií. Kým vtedy malo len 35 tisíc obyvateľov, dnes ich je už vyše 5,5 milióna. Najväčším lákadlom turistov síce stále zostáva Istanbul, práve v Ankare však okrem všetkých dôležitých úradov, prezidenta, vlády aj veľvyslanectiev sídli tiež 13 univerzít, Turecká národná opera a balet či Turecké štátne divadlá. A práve toto miesto si pre svoj večný odpočinok vybral aj Atatürk, pochovaný v mauzóleu, ktoré je najnavštevovanejšou atrakciou Ankary.

 

Bern, Švajčiarsko

De iure Švajčiarsko nemá hlavné mesto, de facto je ním však už od roku 1848 130-tisícový Bern, ktorý inak stojí tak trochu v tieni slávnejšej a väčšej Ženevy či Zürichu. Sám sa pritom tiež môže pochváliť dlhou a zaujímavou históriou. Mesto vzniklo na rieke Aare v roku 1191 a podľa legendy bolo pomenované podľa medveďa, ktorého stretol zakladateľ mesta počas lovu.

Bern má  dodnes zachované stredoveké centrum, zapísané od roku 1983 na zozname svetového dedičstva UNESCO. Okrem viacerých historických pamiatok však turistov láka aj na svojich slávnych obyvateľov. Známym rodákom bol maliar Paul Klee a dva roky tam spolu s rodinou žil Albert Einsten, o ktorých sa v tunajších múzeách dozviete veľa zaujímavého.

 

Washington DC, Spojené štáty americké

V priebehu dejín sa sídlom kongresu, a teda hlavným mestom Spojených štátov amerických stalo až deväť miest – Baltimore, Lancaster, Philadelphia, York, Princeton, Annapolis, Trenton, New York a napokon Washington, ktorý je ním doteraz. Dnes 20. najväčšie mesto v Štátoch vybral za sídlo štátnych orgánov v roku 1790 prvý prezident USA George Washington, podľa ktorého je tiež pomenované.

Mesto na rieke Potomac navrhol americký architekt francúzskeho pôvodu Pierre L'Enfant a vláda sa doň presunula v roku 1800 krátko po dokončení budovy Kapitolu, v ktorej zasadá kongres. K najdôležitejším a najznámejším budovám mesta patrí aj Biely dom ako sídlo prezidenta. Výraznejší rozkvet a rast mesta začal v období po druhej svetovej vojne. Pribudla napríklad základňa amerických ozbrojených síl Pentagon, niekoľkokilometrová promenáda National Mall, impozantné Národné múzeum americkej histórie a veľa iných pamätihodností.

 

Autor: © Zoznam/ako

Zdielať článok na Facebooku

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)

Nedeľa, 3. júl. 2022. Meniny má Miloslav.

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa