„Použite ten najlepší mramor,“ rozkazuje cisár Hadrián. Ako vládca mocnej Rímskej ríše nemusí na ničom šetriť. Ani na výzdobe miestnôstky, kam aj on musí dôjsť pešo. Pri vykonávaní potreby rád rozjíma, preto chce, aby jeho toaleta vyzerala naozaj dôstojne.
Neraz sa pri posedení na toalete zrodí aj významné štátnické rozhodnutie. Cisár Hadrián (76–137 n. l.) sa málokde dokáže tak sústrediť. Pohľad na steny zdobené polodrahokamami, lešteným sklom a perleťou mu pomôže upokojiť myseľ. Môže premýšľať o svojich reformách. V jeho vile v Tivoli pri Ríme si za týmto účelom necháva vybudovať hneď 47 záchodov, z toho 19 je určených iba pre jednu, teda jeho, osobu. Hovie si na nich na mramorových sedátkach, ktoré mu poskytujú maximálne pohodlie…
Priateľské stretnutie
Niekedy ale prichádzajú chvíle, keď cisár chce s niekým podiskutovať. Návšteva onej miestnosti je aj na to tou najlepšou príležitosťou. V Ríme nebýva posedenie na toalete prísne intímnou záležitosťou. Veľa ľudí tu strávi čas pri rozhovore s ostatnými a dá sa tu trebárs aj zoznámiť. Hlavne muži tieto chvíle využívajú na chlapské poklábosenie o politike alebo o ženách. Aj sám Hadrián občas hľadá rozptýlenie a svojich priateľov pozve do niektorej z 28 miestností pre viac ľudí, ktoré vlastní vo vile v Tivoli. Sluhovia sa potom postarajú, aby spoločnosť mala dokonalý komfort. Hubky na tyčke, slúžiace na utieranie, dôkladne umyjú v octovej vode.
Zdobené freskami
Bohatí rímski patricijovia nasledujú Hadriánov príklad. Závisí od množstva peňazí, ktoré cinká v ich mešcoch, aké záchody si vybudujú, ale mramorové sedátka, steny pomaľované freskami, sošky či vázy zdobiace interiér nie sú žiadnou výnimkou. Súkromné latríny patria k veledôležitým miestam, ktoré sa väčšinou v dome nachádzajú hneď vedľa kuchyne. „Rimania vyvinuli sofistikované metódy na riadenie hygieny vrátane akvaduktov na premiestňovanie vody z jedného miesta na druhé, kanalizácie na odstraňovanie použitej vody z kúpeľov a odtokov z chodníkov, ciest, verejných a súkromných latrín,“ píše súčasná americká archeologička Anna Olga Koloski-Ostrowová, ktorá sa výskumu rímskych latrín venovala. Nie je však pravidlom, že sú súkromné záchody vždy pripojené ku kanalizácii. Niekedy sa musia pravidelne vynášať.
Hygiena s legionármi
Na verejných rímskych toaletách, ktorých je v meste zhruba 150, majú ľudia k dispozícii pre seba priestor asi pol štvorcového metra a voda v žľaboch pod lavicou s otvormi odnáša výkaly do centrálnej stoky a odtiaľ do rieky Tiber. Návštevníci sa tu ale musia uspokojiť so spoločnou hubkou na utieranie zadnice, otravujú ich kŕdle dotieravých múch a vykukujú na nich vypasené krysy. V období vlády cisára Hadriána však legionári šíria tento základný hygienický štandard až na samotné hranice jeho rozsiahlej ríše. Splachovacie záchody sa zachovali aj v pevnôstkach pozdĺž Hadriánovho valu, ktorého stavba začala na britských ostrovoch roku 122.
Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise HISTORY Revue.
