Tajná akcia na záchranu českého pokladu: Ukryl Beneš korunovačné klenoty na Slovensko?
2022-09-03 14:00:00 |
|
|
Zdroj: Profimedia
Je noc na 20. septembra 1938 a z brány Pražského hradu vyráža čierna limuzína s mimoriadne cenným nákladom - českými korunovačnými klenotmi. Ani pasažieri z radov pracovníkov Národnej banky nevedia, čo sa v dubovej truhle vlastne ukrýva. Cieľ cesty sa dozvedia až po výjazde z Prahy zo zapečatenej obálky. Čaká ich dlhá cesta…
V polovici septembra 1938 už začína byť jasné, že Československo vo svojich pôvodných hraniciach je stratené. Nemecký kancelár Adolf Hitler (1889-1945) hrká zbraňami, jemu verní henleinovci v českom pohraničí rozpútavajú teror a západní štátnici sa chystajú celú vec riešiť dohodou... Mníchovskou dohodou. Obavy panujú nielen o samotnú republiku a jej obyvateľov, ale aj o tradičné štátne symboly, konkrétne o české korunovačné klenoty. „V okruhu ľudí okolo prezidenta Edvarda Beneša, možno priamo v jeho hlave, sa zrodil plán akcie s krycím názvom KFC – klenoty fascinujúcej ceny. Prezident Beneš bol tiež ako jediný zasvätený do všetkých detailov,“ uvádza súčasný spisovateľ Emil Hruška.
Plán spočíva v prevoze klenotov na utajené miesto, kde by v bezpečí prečkali prípadnú vojnu, a nedostali sa tak do pazúrov Nemcov. Všetkých sedem držiteľov kľúčov od Korunnej komory, v ktorej sú klenoty ukryté, sa schádza 15. septembra priamo v chráme sv. Víta. Jeden kľúčiarov, predseda vlády Milan Hodža (1878 – 1944), ostatných vyzve, aby odovzdali svoj kľúč prezidentovi republiky. „Osoby boli uistené, že nejde o porušenie ich historickej držby. Ďalší osud klenotov im však zostal utajený,“ dopĺňa historik Petr Valenta. Všetci svoje kľúče i dôveru vložia do rúk Edvarda Beneša (1884–1948).
Bezpečie na východe?
Truhlica s klenotmi sa vydáva do plánovaného úkrytu o štyri dni neskôr na palube limuzíny, v ktorej jazdila predchádzajúca hlava štátu, Tomáš Garrigue Masaryk (1850–1937). Sprevádza ju ešte vozidlo s ozbrojenými príslušníkmi hradnej stráže. Väčšia kolóna by už mohla priťahovať nechcenú pozornosť... Akonáhle autá vyjdú z hlavného mesta, otvoria pasažieri podľa inštrukcií obálku s napísaným cieľom cesty. Je ním pobočka Národnej banky v slovenskej Žiline. Tu sú klenoty ďalšieho dňa bezpečne uschované. „Žilina pritom nebola vybraná náhodou, československá vláda počítala s východným územím republiky ako s útočiskom v čase nemeckého útoku,“ píše novinár Vratislav Maňák a poukazuje na vtedajší presun strategických výrobných kapacít ďalej od nemeckých hraníc. Všetky tieto zámery ale vyjdú naprázdno…
Zdroj: Profimedia
Prezidentov trezor
Posledný septembrový deň československá vláda prijíma Mníchovskú dohodu. Pár dní nato prezident Beneš ohlasuje abdikáciu a Slovensko si vydupe autonómiu. To je dôvod, prečo sú klenoty prevezené späť do Prahy. Nevrátia sa však ihneď do Korunnej komory. „Spočinuli v tajnom trezore prezidenta republiky; v trezore, o ktorom vraj Benešov nástupca Emil Hácha nevedel,“ uvádza Hruška. Gestapo ale klenoty po pár mesiacoch nájde a v júni 1939 ich vráti späť do chrámu sv. Víta.
Tento a ďalšie zaujímavé články nájdete v časopise HISTORY Revue.