V Egypte sprístupnia najdlhší papyrus s Knihou mŕtvych, hlásia aj fantastický objav

2023-03-04 12:00:00 |   |    | 

Egyptskí archeológovia zverejnili prvé fotografie zreštaurovanej Knihy mŕtvych, ktorú objavili v roku 2022. Bude vystavená v novej expozícii zrekonštruovaného Egyptského múzea na námestí Tahrír v Káhire. Vedci tiež predstavili objav dlhej komory vo vnútri Veľkej pyramídy v Gíze.



 

Najdlhší papyrus s Knihou mŕtvych

Dobre zachovaný "Wazírího papyrus" vo zvinutom stave objavili v jednej z 250 hrobiek z ptolemaiovskej éry v Sakkare. V blízkosti nálezu stojí aj omnoho staršia Džoserova stupňovitá pyramída. Po rozvinutí má papyrus približne 16 metrov. Obsahuje doteraz najdlhšiu a najúplnejšiu Knihu mŕtvych napísanú hieratickým písmom. Patrila mužovi s menom Ahmose, ktorý sa v texte spomína 260-krát.

Obsahuje 113 kapitol rozmiestnených do 150 stĺpcov rôznych veľkostí. Obsahuje zaklínadlá, spevy a modlitby; popis toho, čo duše mŕtvych čaká na inom svete, vrátane trestu a odmeny. Väčšina textov je napísaná čiernym atramentom, zvyšok červeným.

Okrem textov sú na ňom tiež vyobrazenia boha podsvetia Osirisa, obetných zvierat a člnov na prevoz zosnulých. Zobrazuje aj pár (pravdepodobne Ahmose a jeho manželka) uctievajúci božstvá starovekého Egypta.

Ahmose bol pre egyptológov doteraz neznámy človek. Musel však byť veľmi bohatý a mocný, ak si dokázal zabezpečiť takto prepracovaný text, ktorý mu mal pomôcť prejsť do posmrtného života.

Pomenovanie Kniha mŕtvych pre súbor staroegyptských pohrebných textov v roku 1842 vymyslel nemecký egyptológ Karl Richard Lepsius. Komplikovanejší staroegyptský názov sa dá preložiť ako "Kniha na vychádzanie do dňa", prípadne "Kniha prechodu do svetla".

Najdlhší známy Veľký Harrisov papyrus meria 41 metrov a na asi 1500 riadkoch textu opisuje panovanie faraóna Ramesseho III. Patrí do zbierok Britského múzea v Londýne.

 

Objav vo Veľkej pyramíde v Gíze

Egyptskí vedci vo štvrtok predstavili aj objav dlhej komory vo vnútri Veľkej pyramídy v Gíze. Ide o prvý takýto priestor, ktorý bol objavený na severnej strane tejto starovekej stavby. Komora má rozmery 9 × 2 metre a nachádza sa nad hlavným vchodom do pyramídy. Jej funkcia je v súčasnosti neznáma, hoci takéto priestory často vedú k ďalším archeologickým objavom. Komora bola objavená v rámci projektu Scan Pyramids - medzinárodného programu, ktorý skúma neprebádané časti starovekých stavieb pomocou skenovania.

Veľká pyramída v Gíze sa nachádza zhruba 18 kilometrov od centra Káhiry. Známa je aj pod názvom Chufuova pyramída - po svojom staviteľovi, faraónovi zo štvrtej dynastie, ktorý vládol v rokoch 2509-2483 pred n. l. Táto antická stavba je posledným zachovaným divom starovekého sveta. Postavili ju pred približne 4500 rokmi ako kráľovskú hrobku. Odborníci sa rozchádzajú v názoroch na to, ako bola postavená, takže aj relatívne malé objavy vyvolávajú veľký záujem.

Egypt sa často verejne chváli starovekými objavmi, aby prilákal viac turistov, ktorí sú pre túto severoafrickú krajinu hlavným zdrojom zahraničnej meny. Tento sektor zaznamenal dlhý útlm po politických nepokojoch a násilnostiach, ktoré nasledovali po povstaní v roku 2011.

 

Zdieľať článok na Facebooku

Zdroj: TASR

Hodnotenie článku:
0.0/5 (0 hlasov)


Novinky.sk

Gurman.sk

Štvrtok, 18. apríl. 2024. Meniny má Valér.
Stream naživo

TV program TV program Telkáč.sk
Nenechajte si ujsť svoje obľúbené filmy a seriály.

Foto dňa