Homosexualita, čiže náklonnosť jedinca k osobám rovnakého pohlavia, sa v ľudskej spoločnosti vyskytovala od jej začiatkov. Jej existencia a prejavy boli však v priebehu európskych dejín v rôznej miere zamlčané, prijímané či potierané. Za mimoriadne tolerantné obdobie platí v tomto smere antika, tiež za raného stredoveku bol homosexuálny styk vnímaný ako síce hriešny, ale viac-menej prípustný.
Od príchodu kresťanstva do Európy však bola homosexualita považovaná za hriech, ktorý cirkevné aj svetské súdy trestali zvyčajne smrťou. Obdivovatelia rovnakého pohlavia boli označení za pôvodcu prírodných katastrof a bola im pripisovaná zodpovednosť za rad rôznych nešťastí.
V niektorých európskych krajinách bola homosexualita dekriminalizovaná už v 18. či 19. storočí, ďalšia vlna potom vo väčšom meradle prišla v 60. rokoch 20. storočia. Československo bolo jednou z prvých krajín, ktoré zrušili trestnosť homosexuálnych pohlavných stykov v roku 1961 (s platnosťou od 1. januára 1962), aj keď s istými výnimkami. Až neskôr podniklo podobné kroky napríklad Nemecko, Rakúsko alebo Anglicko.
Vo svete ale existujú aj krajiny, kde homosexualita nikdy trestná nebola. Okrem Južnej Kórey, Vietnamu a Taiwanu je to aj novodobé Poľsko. Míľnikom bolo vyňatie homosexuality z medzinárodnej klasifikácie chorôb Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) 17. mája 1992.
Sobáše ľudí rovnakého pohlavia na celoštátnej úrovni teraz umožňuje vo svete 33 krajín, z toho 14 v EÚ. V celej Európe ich je 19. Väčšina týchto štátov umožňuje aj adopciu detí homosexuálnymi pármi. Ako prvé umožnilo sobáše homosexuálnych párov v roku 2001 Holandsko.
Odvtedy uzákonili jednopohlavné sobáše ďalšej európskej krajiny: Belgicko, Španielsko, Nórsko, Švédsko, Portugalsko, Island, Dánsko, Francúzsko, Británia, Luxembursko, Írsko, Fínsko, Nemecko, Malta, Rakúsko, Švajčiarsko, Slovinsko, Andorra a ako posledné Estónsko, ktoré bude od budúceho roku 15. krajinou EÚ, ktorá uznáva sobáše osôb rovnakého pohlavia.
Mimo Európy umožňujú sobáše osôb rovnakého pohlavia na vnútroštátnej úrovni Argentína (v roku 2010 ako prvá latinskoamerická krajina), Brazília, Ekvádor, Kanada, Kolumbia, Kostarika, Nový Zéland, Uruguaj, USA, Austrália, Čile a vlani v septembri schválili aj na Kube zákon o rodine, ktorý okrem iného umožňuje homosexuálne sobáše vrátane adopcií detí týmito pármi.
Prvou krajinou v Ázii, ktorá umožňuje sobáše homosexuálov, sa v máji 2019 stal Taiwan. Aj v iných krajinách môžu homosexuáli uzatvárať sobáše, ale len v niektorých častiach, napríklad asi v polovici štátov Mexika. Izrael uznáva jednopohlavné sobáše, ak ich dotyční uzavrú v cudzine.
Niektoré krajiny umožňujú registrované partnerstvo osôb rovnakého pohlavia, prvé z nich sa v roku 1989 stalo Dánsko. V súčasnosti umožňujú registrované partnerstvo, ale nie sobáše Bolívie, Čierna Hora, Česká republika (od roku 2006), Chorvátsko, Cyprus, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Lichtenštajnsko, Monako a San Maríno.
V mnohých krajinách zostáva homosexualita trestná, ide najmä o štáty Afriky a Blízkeho východu. V súčasnosti sú vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia kriminalizované podľa Medzinárodného združenia lesieb, gejov, bisexuálov, transrodových osôb a intersexuálov (ILGA) v 62 zo 193 členských štátov OSN. Zákony proti homosexualite nie sú zavedené v Iraku a Egypte, ale príslušníci LGBT komunity sú tu stíhaní podľa iných zákonov.
V Afrike je homosexualita ilegálna v približne 30 krajinách. Prvou a zatiaľ jedinou africkou krajinou, ktorá legalizovala sobáše rovnakého pohlavia sa v roku 2016 stala Juhoafrická republika (JAR). Jedny z najprísnejších postihov jednopohlavných vzťahov na svete prináša zákon, ktorý tento rok v máji schválila Uganda. Za sex s ľuďmi rovnakého pohlavia, ktorí sú mladší ako 18 rokov, alebo s HIV pozitívnym človekom, v krajine nanovo hrozí až trest smrti. Dvadsaťročným väzením norma postihuje "propagáciu homosexuality".
Trest smrti za homosexualitu sa ďalej uplatňuje v Afganistane, Iráne, Mauritánii, Pakistane, Jemene, Saudskej Arábii, Somálsku, Spojených arabských emirátoch, Severnej Kórei a časti Nigérie. Rovnako sultanát Brunej zaviedol v roku 2019 pre homosexuálov trest smrti ukameňovaním, ale pod silným tlakom medzinárodných organizácií pre ľudské práva zaviedol neskôr na výkon tohto trestu moratórium.
Pred piatimi rokmi, 6. septembra 2018, rozhodol najvyšší súd Indie (najľudnatejšej krajiny sveta) o tom, že dobrovoľný homosexuálny styk medzi dospelými osobami už nebude v krajine považovaný za trestný čin. V posledných piatich rokoch homosexuálny styk dekriminalizovala aj Botswana, Gabon, Angola či Singapur.
Rešpektovanú tradíciu predstavujú v mnohých krajinách "pochody hrdosti" čiže Gay Pride, ktoré demonštrujú úsilie komunity LGBT o rovnaké "práva a výhody" pre sexuálne odlišných jedincov. Prvý z nich, známy aj pod názvom "Deň oslobodenia Christopherovej ulice", sa uskutočnil v júni 1970 ako pripomenutie prvého výročia päťdňových násilností v newyorskom bare Stonewall. V Európe majú najdlhšiu tradíciu pochody gayov v Londýne, kde sa Pride in London organizuje od roku 1971. Hnutie má tri hlavné zásady: ľudia majú byť hrdí na svoju orientáciu, odlišnosť je dar a sexuálna orientácia je vrodená a nemala by sa zámerne meniť. Symbolom hnutia je dúhová vlajka.
